Éra strohých sedadiel a boja o každý centimeter štvorcový na palubách nízkonákladových lietadiel dostáva nový rozmer. Dopravca Wizz Air oficiálne potvrdil, že po úspešnom testovaní rozširuje svoju prémiovú službu Wizz Class na celú sieť liniek. Ako informoval web Closer, tento krok sa nestáva len kozmetickou úpravou cenníka, ale jasným signálom, že aj v segmente „low-cost“ dopravy narastá dopyt po komforte, za ktorý sú cestujúci ochotní priplatiť si sumy pripomínajúce ceny tradičných aeroliniek.
Novinka sa od 10. februára naplno udomácnila aj na bratislavskom letisku, čím sa vnútroštátne spojenie do Košíc stáva zaujímavým experimentom pre biznisovú klientelu. Hoci sa koncept letu na východ za pár desiatok minút zdá byť ideálny pre podnikateľov, pohľad do rezervačného systému odhaľuje, že za pocit exkluzivity si bude musieť pasažier siahnuť hlboko do vrecka.
Wizz Air a prekvapivé ceny
„Biznis“ trieda v podaní Wizz Airu totiž kráča cestou sofistikovaných príplatkov, ktoré finálnu cenu letenky vyháňajú do nečakaných výšin. Cesta v novom štandarde sa nesprístupní automaticky. Mechanizmus objednávania sa nastavil stupňovito – cestujúci musí najskôr zvoliť balík extra služieb, ako je Wizz Smart, ktorý zahŕňa prioritný nástup a väčšiu batožinu.
Až po zaplatení týchto položiek a administratívnych poplatkov sa otvára brána k samotnej nadstavbe Wizz Class. Dopravca si zároveň vyhradzuje právo službu neponúknuť, ak sa kapacita prvých dvoch radov už vyčerpala inými rezerváciami.
Ekonomická realita tohto komfortu sa naplno ukazuje pri modelovom príklade spiatočného letu do Košíc. Zatiaľ čo základná letenka začína na lákavých 31 eurách, reťazec povinných príplatkov rýchlo mení rozpočet.
Paradoxom zostáva, že aj pri voľbe najvyššej triedy systém vyžaduje dodatočnú platbu za konkrétne sedadlo, čo pri spiatočnej ceste vyústilo do konečnej sumy prevyšujúcej 255 eur. Podľa šéfa aeroliniek Józsefa Váradiho je však tento posun prirodzenou evolúciou smerom k náročnejšiemu biznis cestujúcemu.
Viac osobného priestoru a pokoja na prácu
Váradi, hoci je sám kritik tradičných biznis tried, vníma Wizz Class ako inteligentné využitie existujúcej kapacity Airbusov A321neo. Interiér sa nemení a lietadlo si ponecháva svojich 239 sedadiel. Dopravca sa však snaží pre prvých dvanásť miest v prednej časti kabíny nájsť vyššiu pridanú hodnotu. Za extra poplatok tak pasažier získa garantované voľné stredné sedadlo, čo v hustej konfigurácii stroja znamená výrazne viac osobného priestoru a pokoja na prácu.
Okrem priestoru má cestujúci v cene zahrnutý aj snack, nealkoholický nápoj a vyhradený úložný priestor v skrinkách nad hlavou. To eliminuje stres z hľadania miesta pre kufor. Zavedenie prémiovej triedy na linke, ktorú preletíš za menej ako hodinu, síce vyvoláva otázky o efektivite, no Wizz Air vsádza na psychológiu „všetko v jednom“.
Pre biznis klienta môže byť aj 250-eurová cenovka akceptovateľná, ak mu ušetrí hodiny strávené na diaľnici alebo vo vlaku. Slovenský trh sa tak stáva svedkom úkazu, kde sa hranice medzi nízkonákladovkou a tradičným dopravcom definitívne stierajú.
Wizz Class nie je revolúciou v pohodlí kresiel, ale v spôsobe, akým aerolinky speňažujú ilúziu exkluzivity. Kto chce len prepravu, letí stále lacno. Kto však túži po servise, na aký bol zvyknutý u klasických dopravcov, musí prijať fakt, že v nízkonákladovom svete sa za biznis triedu platí nielen poriadnymi peniazmi, ale aj trpezlivosťou pri prechádzaní spleťou príplatkov.
