Umelecká profesia so sebou prináša nielen potlesk, ale aj nebezpečné pohrávanie sa s vlastnou psychikou. Obľúbený slovenský herec Juraj Loj v podcaste Mimóza otvorene priznal, že hranica medzi javiskom a realitou sa v jeho prípade kedysi nebezpečne rozplynula.
To, čo začalo ako hlboký ponor do náročnej postavy, vyústilo do rokov trvajúceho boja s depresiami, úzkosťami a alkoholom. Dnes o svojej skúsenosti hovorí úprimne, aby zbavil tému terapie zbytočnej stigmy.
Dostať sa do bodu, kedy človek potrebuje pomoc, nie je prejavom slabosti, ale výsledkom enormného tlaku. Loj v podcaste zdôraznil význam odborného vedenia. „Myslím, že je fajn, keď je človek otvorený chodiť na terapie, pretože pohľad nezávislého človeka, ktorý ťa nepozná, ti môže otvoriť oči,“ vysvetľuje herec. V istom momente bol jeho stav natoľko vážny, že naraz využíval služby až štyroch rôznych terapeutov.
Kríza a konfrontácia s vlastným vnútrom
Proces liečby nebol len o rozhovoroch, ale najmä o bolestivej konfrontácii s vlastným vnútrom. Herec pripúšťa, že pozrieť sa pravde do očí vyžaduje kus odvahy. „Je to super, keď niekto má tú odvahu, pretože nie je jednoduché byť konfrontovaný sám sebou. Najťažšie je žiť sám so sebou,“ priznal Juraj. Práve neschopnosť prijať vlastnú identitu mimo svetiel reflektorov bola jadrom jeho vtedajších problémov.
Kríza vyvrcholila v nitrianskom divadle pri stvárňovaní postavy Plachého. Loj sa do postavy zničenej alkoholom vžil natoľko intenzívne, až v nej uviazol. Celé skúšobné obdobie sa nieslo v znamení fyzického trasu a permanentného opojenia, čo režisér Roman Polák nechal plynúť bez pripomienok.
„Uvedomil som si, že ja som v tom stave bol permanentne dva a pol mesiaca. Stratil som svoju osobnosť, nevedel som, kto som,“ spomína na obdobie, keď alkohol nebol len rekvizitou, ale únikom.
Potom ho dobehli následky
Následky na seba nenechali dlho čakať a prejavili sa priamo počas výkonu práce. Na javisku, kde mal byť suverénnym pánom situácie, zažíval stavy totálnej dezorientácie. „Mával som na javisku také ataky, že som akoby strácal pôdu pod nohami a pojem reality,“ opisuje desivé momenty. Aby dokázal dohrať predstavenie, musel si v duchu ako mantru opakovať základné fakty o svojej existencii. „Voláš sa Juraj Loj,“ hovorí v podcaste obľúbený herec.
Cesta k uzdraveniu nebola šprintom, ale vyčerpávajúcim maratónom, ktorý trval takmer pol desaťročia. Herec neskrýva, že toto obdobie bolo pre neho najväčšou životnou lekciou. „Prešiel som si svojimi traumami a depresívnym obdobím, ktoré trvalo štyri až päť rokov. Vtedy som analyzoval samého seba a všetko to, čo robím,“ uviedol. Napriek vnútornému rozvratu musel večer čo večer stáť pred divákmi a podávať profesionálne výkony.
Juraj Loj a jeho kľúč k záchrane
Kľúčom k záchrane sa stala kombinácia odbornej pomoci dvoch psychologičiek, literatúry a zmeny prístupu k remeslu. Loj pochopil, že ak chce v profesii prežiť, musí si vybudovať silnú psychohygienu. Dnes už vie, ako sa do postavy vložiť naplno, no zároveň si zachovať odstup. „Začal som si uvedomovať, že sa to dá robiť vážne, ale nebrať to vážne. Bola to taká cesta sebapoznania,“ hovorí o svojej premene.
Dnes je Juraj Loj v úplne inom nastavení a na svoju minulosť sa pozerá ako na dôležitú školu života. Naučil sa pracovať so svojimi emóciami tak, aby mu neničili súkromný život ani zdravie. Jeho príbeh je dôkazom, že aj z najtemnejších hlbín úzkosti a závislosti sa dá vyjsť von, ak človek nájde silu požiadať o pomoc a neprestane na sebe pracovať.
