Česká kinematografia stojí na prahu dôležitého etického precedensu, ktorý rozdelil umeleckú obec aj verejnosť. Uznávaná dráma Zbormajster (Sbormistr), ktorá mala byť podľa pôvodných predpokladov jasným triumfom filmovej sezóny, sa namiesto osláv zmieta v súdnom spore o hranice umeleckej slobody a právo na súkromie obetí.
Ako informoval web Aktuality, prípad inšpirovaný reálnym zneužívaním v zbore Bambini di Praga otvoril bolestivú diskusiu o tom, či je prípustné budovať umelecký úspech na traumatických skúsenostiach žijúcich ľudí bez ich výslovného súhlasu.
Uznávaný film režiséra Ondřeja Provazníka, ktorý aktuálne figuruje v nomináciách na Českého leva, narazil na odpor Karolíny R.. Tá je jednou z obetí skutočného odsúdeného Bohumila Kulínského. Poškodená tvrdí, že tvorcovia vo filme verne kopírujú jej životný príbeh bez toho, aby ju vopred kontaktovali.
Kritici vyzdvihujú kvalitu spracovania. Pre ženu, ktorej identita sa zhoduje s hlavnou postavou, však predstavuje premiéra filmu na plátnach a platforme Netflix opätovné prežívanie starej traumy a hlboké poníženie.
Zbormajster pod drobnohľadom
Právny súboj o budúcnosť snímky naberá na intenzite. Karolína R. podala pred dvoma týždňami žalobu na všetkých koproducentov vrátane Českej televízie a Barrandova. Jej hlavnou požiadavkou je okamžitý zákaz televízneho vysielania a finančné odškodnenie vo výške 10 miliónov českých korún. Tieto prostriedky však podľa slov jej právneho zástupcu Ivana Davida neplánuje použiť pre vlastnú potrebu. Mieni ich v plnej výške venovať organizáciám pomáhajúcim obetiam s**uálneho násilia.
Producent filmu Jiří Konečný vníma situáciu ako stret umeleckej licencie s interpretáciou reality. Argumentuje tým, že film nie je dokumentárnym žánrom „true crime“ a postava hrdinky v sebe spája osudy desiatok dievčat.
Ako povedal v rozhovore pre web iDnes.cz, podľa neho má dielo predovšetkým osvetový charakter a malo by byť vnímané ako príspevok k dôležitej spoločenskej debate. Snahy o mimosúdny zmier, ktoré zahŕňali verejné ospravedlnenie či vysvetľujúci odkaz pred filmom, však stroskotali.
Interpretácie plné dier
Jedným z najcitlivejších bodov celého sporu je vykreslenie rodinného zázemia obetí. Karolína R. sa ostro ohradila voči naratívu, ktorý film a časť verejnosti podsúva – že rodičia kvôli vlastným ambíciám prehliadali utrpenie svojich detí.
Takúto interpretáciu považuje za krutú a lživú, pričom zdôrazňuje, že vtedajší systém fungovania zboru bol založený výhradne na tlaku na výkon, ktorý rodičia nemali šancu ovplyvniť. Útoky na svoju rodinu označila za konanie za hranou základnej empatie.
Do konfliktu vniesli novú dynamiku informácie o pokuse tvorcov o spätnú úpravu diela. Režisér a producent prišli s návrhom, že hlavnú hrdinku vo filme premenujú, aby jej krstné meno nebolo totožné s menom reálnej obete.
Právny zástupca žalujúcej strany však tento krok označil za absolútne neadekvátny a nedostatočný. Podľa neho ide o kozmetickú zmenu. Zmenu, ktorá nerieši podstatu zásahu do osobnostných práv a nerešpektovanie dôstojnosti človeka, ktorého život sa stal predlohou pre komerčný úspech.
Etika vo filmoch
Etický rozmer kauzy zmobilizoval aj kolegov z brandže. Režisérka Zuzana Kirchnerová, ktorej film Karavan je priamym konkurentom Zbormajstra v boji o filmové ceny, verejne podporila obete a vyzvala k hlbšej diskusii o zodpovednosti umelcov. Odmieta, že by išlo o konkurenčný boj. Zdôrazňuje pritom, že úspech žiadneho diela by sa nemal vykúpiť ďalším utrpením ľudí, ktorí si prešli peklom. Pod jej vyhlásenie sa podpísali aj ďalšie významné osobnosti kultúrneho života.
Producent Konečný priznáva, že pri tvorbe takéhoto typu filmu vždy existuje riziko „ponorenia sa do zla“. Zároveň však vyjadril vieru v českú justíciu. Dúfa, že súdny proces prinesie dôležitý precedens pre celú kinematografiu.
Na druhej strane Karolína R. vníma masovú podporu filmu zo strany filmových akademikov ako prejav ľahostajnosti voči skutočným obetiam. Jej cieľom sa stalo nastaviť jasné a neprekonateľné hranice, aby sa s ľudskou dôstojnosťou už nikdy nezaobchádzalo ako s vedľajším efektom tvorby.
Zatiaľ čo právnici pripravujú podklady pre súdne pojednávanie, film naďalej ostáva v distribúcii a zbiera uznania. Celý prípad však zanecháva trpkú pachuť. Otvára popri tom otázku, či je spoločnosť pripravená chrániť tých najzraniteľnejších aj v momente, keď sa ich bolesť premení na esteticky pôsobivý filmový zážitok.
