Hranica medzi digitálnym a fyzickým svetom sa definitívne rozpadá, no tentoraz nie spôsobom, ktorý by sme čakali. Zatiaľ čo sme sa roky obávali, že nás umelá inteligencia nahradí v kanceláriách, projekt RentAHuman.ai prichádza s opačnou víziou. AI nás nepotrebuje nahradiť, chce nás ovládať ako svoje mechanické predĺženia.
Ako informoval web Futurism, softvérový inžinier Alexander Liteplo vytvoril trhovisko, kde si algoritmy môžu doslova „prenajať“ ľudské telá na vykonávanie úloh, ktoré kód zatiaľ nezvládne. Vzniká tak bizarná symbióza, v ktorej má stroj strategickú víziu a dáta, zatiaľ čo človek mu poskytuje svoje nohy, ruky a prítomnosť v offline realite.
Koncept, ktorý Liteplo predstavil, funguje s mrazivou jednoduchosťou. Človek si na platforme vytvorí profil, v ktorom definuje svoje zručnosti, lokalitu a hodinovú sadzbu. AI agent, napríklad Claude, si následne prostredníctvom špeciálneho protokolu MCP vyhľadá vhodného kandidáta a najme ho na konkrétnu misiu.
Už pár dní po štarte web hlásil desiatky tisíc „dostupných tiel“. Ponuka pritom siaha od bežných pracovníkov až po riaditeľov technologických startupov. Finančné vyrovnanie prebieha mimo tradičného bankového systému, výhradne cez kryptomeny alebo stablecoiny, čo celému procesu dodáva nádych kyberpunkovej anonymity.
Aké úlohy ti AI môže zadať?
Spektrum úloh, ktoré môžu boti zadávať, je prakticky bezodné a transformuje koncept „gig economy“ na úplne novú úroveň. Od banálnych nákupov či vyzdvihovania balíkov sa dopyt presúva k marketingovým bizarnostiam. Jednou z úspešne dokončených úloh bolo napríklad držanie transparentu s nápisom „AI mi zaplatila za držanie tejto cedule“, za čo vykonávateľ zinkasoval 100 dolárov.
Podľa Litepla tento ekosystém umožní komukoľvek, kto prevádzkuje AI agenta, outsourcovať každodennú rutinu bez nutnosti priamej medziľudskej interakcie, čím sa človek stáva akýmsi „biologickým periférnym zariadením“.
História sa vracia vo vynovenom, no pokrivenom kabáte
Historická paralela s „Mechanickým Turkom“ z 18. storočia – šachovým strojom, v ktorom sa skrýval živý hráč – tu však naráža na zásadný zvrat. Kým v minulosti človek predstieral, že je stroj, aby mu dodal zdanie inteligencie, v projekte RentAHuman je inteligencia plne v réžii algoritmu.
Človek v tomto vzťahu už nie je partnerom ani tvorcom, ale skôr hardvérovým doplnkom, ktorý si bot „pripojí“ cez krypto-peňaženku vždy, keď narazí na fyzickú prekážku. Stroj je tu mozgom, my sme len svalmi a zmyslami v teréne.
Napriek futuristickým víziám naráža platforma na tvrdú realitu nízkej efektívnosti a logistických dier. Príkladom je ponuka 40 dolárov za vyzdvihnutie balíka v San Franciscu, na ktorú sa počas dvoch dní nikto neprihlásil. Otázna zostáva aj schopnosť umelej inteligencie pochopiť nuansy ľudskej motivácie a lokálneho kontextu.
Ak algoritmus nedokáže správne naceniť náročnosť úlohy alebo nájsť dostatočne zúfalého pracovníka, celá vízia efektívnej „botom riadenej“ ekonomiky zostáva len v rovine technologického experimentu.
Umelá inteligencia ako zamestnávateľ?
Vážnejším problémom než efektivita je právne a etické vákuum. Platforma vytvára priestor pre nebezpečné precedensy: od doručovania nelegálneho obsahu až po zranenia pri plnení algoritmových príkazov. Bez právnej ochrany a minimálnej mzdy sa ľudská práca mení na komoditu, ktorej cenu algoritmus okamžite stláča na minimum, čím vzniká nová vrstva digitálneho prekariátu ochotného plniť aj ponižujúce úlohy za zlomok ceny.
Dlhodobý vplyv na trh práce môže byť devastujúci. Ak kreativitu a kritické myslenie nahradí slepé vykonávanie pokynov, ľudia sa menia na „živých botov“ neschopných samostatného uplatnenia. RentAHuman.ai tak nie je len trhoviskom práce, ale sociálnym experimentom o našej ochote prijať podradnú rolu v hierarchii softvéru. Autor Alexander Liteplo si je dystopie vedomý a s cynickým príspevkom „Lmao, yep“ z nej robí funkčný obchodný model.
