Predstava o nadpozemskej bytosti už nie je len otázkou viery, ale stáva sa fascinujúcim zrkadlom našej vlastnej identity. Teológovia a umelci po stáročia sporili o to, akú podobu mal Ježiš. Málokto sa však odvážil vedecky analyzovať vizuálnu tvár samotného Stvoriteľa.
Ako informoval web Indy100, najnovší psychologický výskum však naznačuje, že namiesto hľadania univerzálnej pravdy v nebesiach, by sme sa mali radšej pozrieť do vlastného vnútra. Pán Boh sa vraj môže skrývať práve tam.
Vedci z Univerzity v Severnej Karolíne v Chapel Hill totiž pomocou inovatívnych metód zrekonštruovali portrét, ktorý odhaľuje, ako si Američania predstavujú Boha. Výsledky tejto štúdie publikovanej v časopise PLOS One sú prekvapivou sondou do ľudskej povahy.
Ukazujú totiž, že naša predstava o božstve nie je ani tak výsledkom náboženskej dogmy, ako skôr projekciou našich vlastných čŕt, politického presvedčenia a skrytých sympatií. Žiadny starec na mráčiku.
Boh v predstavách ľudí
Tím psychológov podrobil 511 kresťanov netradičnému experimentu, počas ktorého im prezentovali stovky dvojíc tvárí s rozmanitými výrazmi a črtami. Úloha účastníkov bola jednoduchá, no hlboko odhaľujúca: z každej dvojice mali vybrať ten obrázok, ktorý sa podľa nich najviac približuje podobe kresťanského božstva. Tieto selektované portréty vedci následne digitálne zlúčili, aby vytvorili tvár reprezentujúcu priemernú predstavu amerického veriaceho.
Výsledný obraz sa výrazne líši od tradičných vyobrazení prísneho starca s bielou bradou. Finálna tvár pôsobí mladšie a má jemnejšie, femínnejšie črty, než by sa dalo čakať. Ukázalo sa však, že individuálne vnímanie je silne podmienené politickým kompasom. Konzervatívnejšie orientovaní ľudia mali tendenciu vidieť Boha ako belocha, z ktorého vyžaruje autorita a moc, zatiaľ čo liberáli si ho vizualizovali ako milujúcu bytosť s jemnejšími rysmi.
Hľadanie boha, ktorý sa nám podobá
Štúdia priniesla jasný dôkaz o našom egocentrizme – ľudia podvedome hľadali Boha, ktorý sa im podobá. Tak hádam by to nebol kôň, nie? „Nezávislé hodnotenia naznačujú, že podľa predpokladov sú vnímania Božej tváre formované egocentrizmom. Starší účastníci videli staršieho Boha, atraktívnejší účastníci videli atraktívnejšieho Boha a Afroameričania videli Boha s o niečo výraznejšími afroamerickými črtami,“ uviedli autori štúdie.
Profesor Kurt Gray, hlavný autor výskumu, vidí za týmito výsledkami hlboko zakorenené psychologické mechanizmy. Vo svojom vyhlásení vysvetlil: „Ľudia často projektujú svoje presvedčenia a vlastnosti na ostatných a naša štúdia ukazuje, že Boží vzhľad nie je výnimkou – ľudia veria v Boha, ktorý nielenže myslí ako oni, ale aj vyzerá ako oni.“ Tento jav nazývame egocentrické skreslenie, kedy náš mozog automaticky uprednostňuje známe črty.
Tento výskum tak namiesto teologického zjavenia priniesol dôležité svedectvo o ľudskej psychike. Ukazuje, že náboženské predstavy nie sú statické, ale dynamicky sa prispôsobujú našej sociálnej a osobnej realite. To, čo nazývame božským obrazom, je v skutočnosti sofistikovaným autoportrétom, ktorý hovorí viac o tom, kým sme my, než o tom, kým je entita, ku ktorej sa veriaci utiekajú.
