Aj muži majú city. Hoci navonok pôsobia chladne a odmerane, pod drsným zovňajškom sa skrývajú citlivé duše, ktoré tiež túžia po láske a pochopení. Rovnako ako ženy, aj ich desí odmietnutie, a keď sa ho už dočkajú, zotavenie im niekedy trvá celé roky. Dosvedčujú to aj nasledujúce príhody zo sociálnej siete Reddit, v ktorých sa muži z celého sveta podelili o príhody zo školských čias. Títo muži síce nabrali odvahu pozvať svoje platonické lásky na rande, pozitívnej odozvy sa ale nedočkali. Poďme si spoločne prečítať príbehy ich trápenia.
1. Podal som spolužiačke lístoček s otázkou, či chce so mnou chodiť, a pod tým odpovede „áno“ alebo „nie“ na zakrúžkovanie. Nezakrúžkovala ani jednu. Cez celý papierik napísala slovo „fuj“ a tak mi ho vrátila naspäť.
2. Halloweenska párty v miestnom klube. Pri bare postávali dve mladé slečny, očividne najlepšie kamarátky, ktoré veľmi dobre vedeli, že na nich všetci chlapi v okolí idú oči nechať. Potužený alkoholom som k nim prišiel a pochválil im kostýmy. „Vyzerajú dobre,“ skonštatoval som, načo sa jedna z nich zachichotala a odsekla: „A ty vyzeráš ako lúzer.“ Následne odišli. Dnes sa už na tom celom len smejem, no priznám sa, že v tom momente som si skutočne pripadal ako najväčší lúzer na planéte.
3. Štípalo to ešte o to viac, že ona prišla za mnou, nie ja za ňou. Pozvala ma von a na záver dodala: „Keby som nebola zúfala, tak sa ťa nepýtam. Ver mi.“ Keby som nebol zúfalý aj ja, tak by som ju poslal do hája, no napokon sme na to rande predsa šli. Druhé sa už ale nekonalo.
4. Mal som 13. Dobrých päť minút po mne vrieskala na školskej chodbe, aký som odporný, škaredý, sprostý a neviem, čo ešte. Do očí sa mi začali tisnúť slzy. Bolo ku mne taká otrasná, že ešte aj chalan, ktorý ma bežne šikanoval, sa pri mne po tom celom pristavil a povedal: „Mrzí ma to, kámo. To si si fakt nezaslúžil.“
5. Keď som bol v ôsmej triede, naša škola sa rozhodla usporiadať tanečný večierok. Hodinu som sa mentálne odhodlával pozvať naň spolužiačku, ktorá sa mi už dlho páčila. Napokon som sa k tomu dotlačil. Prišiel som za ňou a jej kamoškami a spýtal sa, či pôjde na večierok so mnou. Bez slova ma kopla do rozkroku a odkráčala preč.
6. „Už nikdy sa na mňa neusmievaj. Si škaredý a nepáčiš sa mi,“ osopila sa na mňa nahnevane. Išlo o spolužiačku, ktorú som v obchode stretol s mamou. Stretli sa nám pohľady, tak som sa na ňu zo slušnosti usmial. Vôbec som si nemyslel, že má o mňa záujem, len som sa snažil byť milý.
7. Nebola to jej chyba, ale aj tak ma ešte dnes pichne v žalúdku, keď si na to spomeniem. V treťom ročníku na strednej som si myslel, že mám tajnú ctiteľku. Nechávala mi v skrinke odkazy o tom, že sa jej páčim a rada by ma spoznala. Mojim kamošom sa potom „podarilo vypátrať“ jej identitu a nahuckali ma, aby som ju išiel pozvať von.
Nabral som teda odvahu, stopol si ju na chodbe a poďakoval sa jej za všetky milé správy, ktoré mi poslala. Pozerala na mňa ako puk a povedala: „Absolútne netuším, o akých lístočkoch hovoríš. Doteraz som ani nevedela, že existuješ, a potešilo by ma, keby to tak aj ostalo.“ Až vtedy mi došlo, že to na mňa celé narafičili moji kamaráti ako vtip. V tom momente som mal sto chutí od hanby sa prepadnúť.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
