Energetická situácia v regióne sa vyostruje a Slovensko môže stáť pred nečakaným rizikom. Vláda totiž v reakcii na napätie okolo dodávok ropy pripustila možnosť zastavenia núdzových dodávok elektriny na Ukrajinu. Podľa energetického analytika by však takýto krok mohol ohroziť stabilitu celej prepojenej siete a spôsobiť rozsiahly výpadok prúdu aj u nás.
Problém sa začal prehlbovať po tom, čo sa zastavil tranzit ruskej ropy cez ropovod Družba. Slovnaft tak funguje v obmedzenom režime a čerpá zo zásob. Otázka náhradných trás dodávok ropy sa preto stáva kľúčovou pre energetickú bezpečnosť Slovenska.
Analytici upozorňujú, že možnosti sú veľmi obmedzené. Prepojenie na rakúsku ropnú sieť sa nikdy nepodarilo dokončiť a spätný tok z Česka cez ropovody IKL a TAL zatiaľ nie je technicky pripravený. V praxi tak zostáva len niekoľko neistých alternatív. Téme sa venoval portál TA3.
Ropa chýba, závislosť rastie
Teoreticky by časť dodávok mohla prichádzať cez ukrajinskú vetvu Družby alebo cez chorvátsky ropovod Adria. Aj tieto možnosti sú však spojené s otáznikmi – či už logistickými, politickými alebo kapacitnými. Najmä chorvátska trasa by musela zásobovať naraz viac rafinérií v regióne, čo vyvoláva pochybnosti o jej reálnej výkonnosti.
Zároveň ide o citlivú geopolitickú situáciu. Slovensko je stále silno naviazané na infraštruktúru, ktorá vznikala ešte v ére sovietskeho energetického systému. Výpadok hlavnej ropnej tepny preto okamžite vyvoláva tlak na alternatívne riešenia a politické rozhodnutia.
Práve v tomto kontexte zaznela aj možnosť zastavenia núdzových dodávok elektriny Ukrajine. Tento krok má byť reakciou na spor o tranzit ropy, no odborníci upozorňujú, že ide o veľmi riskantný nástroj.
Blackout by zasiahol aj Slovensko
Najväčšie obavy sa netýkajú samotného obchodu s elektrinou, ale stability siete. Núdzová výpomoc medzi krajinami totiž slúži na udržanie frekvencie a rovnováhy medzi výrobou a spotrebou elektriny. Ak jedna sústava stratí stabilitu, problém sa môže šíriť do celej prepojenej európskej siete.
Podľa analytika by odpojenie Ukrajiny od tejto podpory mohlo viesť k pádu jej energetickej sústavy. Keďže elektrické siete Európy sú prepojené, kolaps by sa mohol preniesť aj do strednej Európy vrátane Slovenska. Inými slovami, krok namierený proti susedovi by sa rýchlo obrátil proti nám.
Energetika totiž nefunguje ako izolované národné ostrovy. Stabilita jednej krajiny je závislá od stability susedov. Prerušenie havarijnej pomoci by preto nebolo len politickým signálom, ale zásahom do bezpečnosti celej regionálnej sústavy.
Slovensko tak stojí pred dilemou: reagovať tvrdo v geopolitickom spore alebo zachovať spoluprácu, ktorá chráni vlastnú sieť. Riziko rozsiahleho blackoutu pritom podľa odborníkov výrazne prevyšuje akýkoľvek krátkodobý politický zisk.
