Možno aj tebe občas príde na um spomienka na obľúbenú pochúťku z detstva, ktorej chuť sa dnes zdá byť len slabým odvarom minulosti. Tento fenomén „chuťovej nostalgie“ sa však v poslednom čase netýka len sladkostí, ale aj niečoho takého základného, ako je balená voda. Web Interez priniesol do pozornosti príspevok na Reddite, ktorý začal polemiku o kvalite balenej vody na Slovensku. Slovenskí spotrebitelia začínajú biť na poplach a čoraz hlasnejšie diskutujú o tom, či sa z našich pultov nevytráca kvalita, na ktorú boli roky zvyknutí.
Slováci si v posledných mesiacoch všimli zmenu, ktorá ich vôbec nepotešila. Diskusie o tom, či obľúbené minerálky zmenili svoje zloženie alebo výrobný proces, zaplavili internet. To, čo malo byť osviežujúcim dúškom priamo z prírody, sa pre mnohých mení na zvláštny chuťový experiment. Či ide o hromadnú sugesciu alebo o reálny technologický posun, zostáva otázne, no nespokojnosť milovníkov bubliniek je viac než hmatateľná.
Gemerka a Saguaro pod drobnohľadom Slovákov
Na sociálnej sieti Reddit sa rozhorela vášnivá debata. Začalo sa to po tom, čo jeden z používateľov položil priamu otázku bez ostychu. Všimli si aj ostatní, že minerálky chutia akosi divne? Autor príspevku tvrdí, že koncom minulého roka nastal zlom a jeho obľúbené značky začali chutiť „umelo“. Hovorí o dvoch najrozšírenejších slovenských minerálkach. Tie boli podľa neho doteraz stávkou na istotu, no dnes mu spôsobujú skôr rozpačité pocity.
Komentujúci pod príspevkom okamžite začali hľadať logické vysvetlenie. Jeden z diskutujúcich poukázal na zaujímavý fakt – za distribúciu a plnenie môžu zodpovedať rôzne firmy. Tvoja fľaša minerálky teda môže chutiť inak v závislosti od toho, v ktorom závode bola naplnená, hoci etiketa zostáva rovnaká. Táto regionálna odlišnosť v technologických postupoch by mohla vysvetľovať, prečo jeden človek zmenu cíti a druhý nie.
Opisy podivnej pachuti sú rôznorodé, no v niečom sa zhodujú. Niektorí používatelia prirovnávajú súčasnú chuť vody k plastu, akoby sa fľaša celý deň „vypekala“ na priamom slnku. Iní zašli v prirovnaniach ešte ďalej a chuť prirovnali k bublifuku. Hoci sa na týchto komentároch komunita pobavila otázkami, odkiaľ dotyční poznajú chuť saponátu, zhoda na tom, že niečo nie je v poriadku, bola prekvapivo vysoká.
Minerálky s inou chuťou ich nútia robiť zásadné kroky
Pre mnohých pravidelných odberateľov bola táto diskusia oslobodzujúca. „Wau, tak nie som v tom sám,“ skonštatoval prekvapene jeden z používateľov, ktorého pachuť plastu dohnala až k radikálnemu kroku – po rokoch vernosti prešiel ku konkurencii a začal piť inú vodu.
Na druhej strane sa však ozývajú aj hlasy racionálnych skeptikov. Tí pripomínajú, že minerálka z prameňa nemá byť sterilne bez chuti a špecifický minerálny podtón je dôkazom jej prírodného pôvodu, nie umelým zásahom.
Otázka chuti úzko súvisí aj s bezpečnosťou a skladovaním. Možno ťa niekedy napadlo, či môžeš piť minerálku po dátume spotreby. Pravda je taká, že samotná voda v hermeticky uzavretej fľaši sa nepokazí v zmysle biologickej kontaminácie. Problémom je však samotný obal.
Plast po prekročení určitej lehoty alebo pri zlom skladovaní začne uvoľňovať látky, ktoré dramaticky ovplyvňujú senzorické vlastnosti vody, čo je pravdepodobne kľúčom k záhade „plastovej“ príchute. Netreba preto piť vodu po záruke.
