Možno si dnes niekomu podržal dvere, prehodil pár slov s kolegom alebo sedel v autobuse vedľa cudzieho človeka. Štatistiky hovoria jasne: približne každý stý človek spĺňa kritériá psychopatie, píše BBC Science Focus Magazine. To znamená, že psychopati nie sú len postavami z kriminálnych seriálov, ale bežní ľudia, ktorí vedú navonok usporiadané životy. Dá sa však psychopat zmeniť?
Viac než len diagnóza
Psychopatia sa líši od bežnej sociopatie či antisociálnej poruchy osobnosti najmä špecifickou kombináciou čŕt:
- Absencia výčitiek svedomia a viny.
- Povrchný šarm a manipulatívne správanie.
- Emocionálna plochosť: Psychopati dokážu emócie u druhých rozpoznať, ale nedokážu ich spolucítiť. Ak vidia niekoho trpieť, ich telo nereaguje – nezrýchli sa im tep, nerozšíria sa im zreničky a nezačnú sa potiť.
Podľa odborníkov, ako je Dr. Nadja Heym, psychopati nevnímajú svoje nastavenie ako chybu. Naopak, často považujú zvyšok populácie za slabý alebo iracionálny.
Spektrum, nie škatuľka
Psychopatia nie je čiernobiela. Existuje široké spektrum, kde na jednom môžu stáť nebezpeční zločinci a na druhom vysoko funkční jedinci – úspešní manažéri, lídri či chirurgovia. Odhaduje sa, že približne 15 % populácie vykazuje mierne psychopatické črty, ktoré im môžu pomáhať zvládať stres alebo robiť rýchle rozhodnutia pod tlakom, hoci nespĺňajú klinickú diagnózu.
Rýchly test sebapoznania: Ak máš úprimné obavy, či nie si psychopat, s veľkou pravdepodobnosťou ním nie si. Psychopati totiž zriedkakedy pochybujú o svojej morálke.
Je možná náprava?
Historicky vládol v medicíne pesimizmus. V 60. a 70. rokoch v Kanade dokonca experimentovali s tzv. „totálnou stretávacou kapsulou“ – miestnosťou, kde mali byť pacienti nahí, izolovaní a vystavení ponižovaniu. Výsledkom bol, prirodzene, totálny neúspech a zhoršenie stavu. Dnes však veda prináša optimistickejšie správy, ako informuje odborný portál The Conversation.
1. Problémom nie je neschopnosť, ale motivácia
Štúdia z holandského Groningenu (2013) ukázala fascinujúcu vec: mozgy psychopatov sa pri pohľade na bolesť iných automaticky „nezapnú“, ale ak dostanú priamy pokyn, aby s danou osobou súcitili, ich mozog dokáže vygenerovať empatickú reakciu podobnú bežným ľuďom. Empatia u nich teda nie je vypnutá, je len „manuálna“.
2. Kľúčom je včasná intervencia
Najväčšie úspechy sa dosahujú u detí. Hoci sa diagnóza psychopatie pred 18. rokom nepoužíva, u detí už od dvoch rokov možno pozorovať tzv. „necitlivé a neemocionálne črty“.
- Nová stratégia: Namiesto trestov, na ktoré tieto deti takmer nereagujú, sa rodičia učia využívať odmeny a budovanie vrelého vzťahu. Tento prístup dramaticky znižuje agresiu a zlepšuje sociálne správanie, ukazujú výskumy z rokov 2018 a 2022.
3. Moderné programy vo väzniciach a nemocniciach
Programy ako Building Choices vo Veľkej Británii sa už nesústreďujú len na potláčanie zločinu, ale na rozvoj silných stránok jednotlivca, zvládanie emócií a hľadanie zmyslu života. Ukazuje sa, že ak sa k psychopatii pristupuje ako k špecifickému nastaveniu osobnosti, a nie ako k „zlosti“, výsledky sú lepšie.
Psychopati nie sú nevyhnutne „zlí“. Sú to ľudia s odlišne nastaveným emocionálnym procesorom. Mnohí túžia po zmene, no narážajú na stigmu a nedostatok odborníkov, ktorí by im rozumeli, ako uviedla profesorka Abigail Marsh, expertka na psychológiu z Georgetown University.
