Za zvrátenou oponou filmu The Wizard: Ako Hollywood 80. rokov vybudoval infraštruktúru pre Epsteinovu éru

Keď v decembri 1989 prišiel do kín film The Wizard (u nás známy ako Videoherný génius), svet ho vnímal ako nevinnú jazdu detskou fantáziou. Mal to byť triumf Nintenda, veľkolepá reklama na vtedy očakávaný hit Super Mario Bros. 3 a dojímavý príbeh o súrodeneckej láske a úteku pred traumou.

Všetko to znie fantasticky, nie? Nuž, film sa netešil príliš veľkej obľube a dnes je už prevažne považovaný iba za prepálenú reklamu na videohernú konzolu. Príbeh tejto snímky však skrýva omnoho temnejšie zákutia.

S odstupom času, v ére po odkrytí zvráteného impéria Jeffreyho Epsteina, sa tento film javí ako bizarný artefakt doby, ktorá detské hviezdy neoslavovala, ale „konzumovala“. Hollywood 80. rokov nebol len miestom snov – bol to inkubátor predátorských sietí, ktoré mrazivo predznamenali metodiku „groomingu“ a logistiku moci, akú neskôr do zvrátenej dokonalosti dotiahol práve Epstein.

Fasáda nevinnosti a kult „detí bez dozoru“

Film The Wizard rozpráva príbeh o deťoch na úteku, ktoré putujú naprieč Amerikou bez akéhokoľvek dozoru dospelých. V kontexte 80. rokov išlo o bežný filmový motív „detí s kľúčom na krku“. No pri hlbšom skúmaní narazíme na znepokojivú hypers**ualizáciu a emocionálnu zraniteľnosť postáv.

Hlavný hrdina, malý Jimmy, trpí posttraumatickou stresovou poruchou, no namiesto odbornej pomoci sa dostáva do sveta dospelých, kde sú jeho city a schopnosti „komodifikované“.

Tento „kult nezávislosti“ na plátne presne zrkadlil toxickú realitu na pľaci. Detskí herci sa vtedy často ponechávali napospas vplyvným producentom a agentom, zatiaľ čo ich rodičia boli zaslepení vidinou slávy alebo finančným ziskom. Práve táto systémová absencia ochranných mechanizmov vytvorila ideálne podmienky pre vznik p**ofilných sietí, ktoré vtedajším Hollywoodom pretekali ako neviditeľná spodná voda.

Fred Savage a prekliatie „zlatých detí“

Mladý herec Fred Savage (vtedy 13-ročný) bol v čase natáčania The Wizard najjagavejšou hviezdou. Jeho tvár bola symbolom americkej nevinnosti. Ako to už ale so symbolmi čohokoľvek amerického býva – skrýva sa za tým niečo zlovestné. Neskoršie svedectvá a opakované obvinenia z nevhodného správania a obťažovania na pľaci (seriál The Wonder Years), naznačujú hlbokú vnútornú fragmentáciu.

Psychológovia zaoberajúci sa traumou často poukazujú na mrazivý fakt: v prostredí, kde sú hranice dieťaťa sústavne narúšané, sa z obetí neraz stávajú agresori. Je to cyklus zneužívania, ktorý Hollywood nepriamo podporoval tým, že hercom bral detstvo a nahrádzal ho dospelou zodpovednosťou.

Savage však nebol izolovaným prípadom. Ak sa pozrieme na iné ikony tej doby, ako boli Corey Feldman a Corey Haim (ktorí boli na vrchole svojich kariér považovaní za najväčšie detské hviezdy 80. rokov), vidíme jasný a desivý vzorec. Obaja otvorene prehovorili o tom, že Hollywood 80. rokov bol prešpikovaný p**ofilnými sieťami, ktoré operovali s takmer absolútnou beztrestnosťou.

Feldman vo svojich memoároch opisuje „súkromné párty plné pe**filných vlkolakov“ a „výlety“, ktoré neboli ničím iným než organizovaným obchodovaním s deťmi pod zámienkou „socializácie s elitou“. Na týchto „zábavách“ sa podávali omamné látky 12- až 14-ročným deťom, a to nemohlo viesť k pekným veciam. Tieto svedectvá mrazivo korelujú s tým, čo svet neskôr zistil o Epsteinovom „ostrove hriechu“.

Hollywoodsky výraz „Open Secret“

V 80. rokoch neexistoval internet, sociálne siete ani smartfóny, ktoré by obetiam umožnili okamžite zdieľať svoju bolesť. Ak sa dieťa stalo obeťou predátora, neexistovala cesta von. Filmové štúdiá mali v rukách absolútnu kontrolu nad informáciami a ich PR oddelenia fungovali ako elitné čistiace jednotky. Akýkoľvek škandál, ktorý by mohol ohroziť miliónové zisky z filmových hitov, sa okamžite vymazal z verejného priestoru.