Alkohol si v rôznej miere dopraje mnoho ľudí. Keďže však alkoholické nápoje spôsobujú závislosť, je dôležité požívať ich zodpovedne. Ako píše aj portál Azet, už v roku 1960 americký vedec Elvin Jellinek opísal päť základných typov konzumentov alkoholu. Patria medzi nich ľudia, ktorí nie sú závislí, ale majú k závislosti sklony, ale aj jasní alkoholici.
Jellinek jednotlivých milovníkov alkoholu rozdeľuje do týchto skupín: alfa konzument (konfliktné pitie), beta konzument (príležitostné pitie), gama konzument (nárazové pitie), delta konzument (hladinkové pitie) a epsilon konzument (kvartálne pitie). Ako uvádza aj primár kliniky Südhang Alexander Wopfner, tieto typy sa síce zvyknú medzi sebou prelínať, ale poskytujú dostatočne jasný základ. Poďme sa teda na jednotlivé typy pozrieť trochu bližšie.
Nie všetci sú alkoholici
Medzi alfa konzumentov radíme ľudí, ktorí síce nie sú na alkohole závislí, ale ich konzumácia je napriek tomu riziková. Často totiž pijú, aby sa zbavili stresu, úzkosti či inej psychickej záťaže. Zvyknú tiež zapíjať rôzne životné problémy a tým sa aspoň na chvíľu oslobodiť. Odborníci zdôrazňujú, že pri týchto ľuďoch existuje vysoké riziko, že sa u nich časom rozvinie závislosť.
Beta konzumenti napriek podnázvu (príležitostné pitie) nepredstavuje ľudí, ktorí pijú len občas. Práve naopak, označuje tých, ktorí pijú radi a často a robia tak najčastejšie v spoločnosti, napríklad v baroch či reštauráciách. V ich mysli sa zábava rovná alkoholu a často majú problém s odhadnutím miery. Odborníci ich však neradia medzi alkoholikov.
Tí závislí
Gama konzumenti sú už trochu iný prípad. Nie sú síce závislí fyzicky, ale psychický áno. Bez alkoholu sa obídu dni či týždne, ale keď začnú, majú problém prestať. Ich sebakontrola je znížená, čo je jasným znakom závislosti. Spúšťačom týchto konzumentov bývajú rôzne udalosti, na ktorých sa alkohol bežne popíja. Patria sem oslavy, svadby, posedenia v baroch či s priateľmi.
Títo ľudia si svoju závislosť väčšinou sami neuvedomujú. Na to, že majú problém, ich často upozornia až priatelia či rodina. Ďalšími príznakmi bývajú zlé svedomie na druhý deň ráno, či pocit, že bez alkoholu sa človek už nedokáže poriadne zabaviť a odviazať. „Kto pravidelne vypije viac ako šesť alkoholických nápojov za večer, mal by svoju konzumáciu prehodnotiť,“ zdôraznil Wopfner.
Pod podnázvom hladinkové pitie sa ukrývajú delta konzumenti. Ide o typických alkoholikov. Na alkohole sú závislí fyzicky aj psychicky a s pitím často začínajú už ráno. Pijú aj v priebehu dňa, aby si udržali v krvi určitú hladinu. Ak k alkoholu nemajú prístup, objavujú a abstinenčné príznaky. Ich liečba si zvyčajne vyžaduje hospitalizáciu. Wopfner uvádza, že v praxi je najčastejšou formou závislosti buď nárazové pitie, alebo jeho kombinácia s hladinkovým pitím.
Epsilon konzumenti majú viacero charakteristík spoločných s gama konzumentmi. Objavujú sa u nich nekontrolovateľné epizódy pitia, ktoré odštartuje nejaký spúšťač, často nevedomý. Môže ísť o nejaký pracovný či osobný problém, psychické problémy či stresové situácie.
Žiadna slabosť
Ľudia majú vo všeobecnosti problém určiť, kedy sa konzumácia alkoholu stáva problematickou. Odborníci uvádzajú, že viac závislostiam prepadajú tí, ktorí v sebe nesú nejakú formu strachu, prípadne im niečo v živote chýba. „Závislosť nemá nič spoločné so slabosťou. Je to len pokus o riešenie osobných problémov alebo hľadanie zmyslu života. Z tohto pohľadu sme do istej miery ohrození všetci,“ uviedol Wopfner. Vznik závislosti pritom môže byť nenápadný.
Tkvie totiž v systéme odmeňovania v mozgu. „Mozog sa časom učí, ako uspokojiť životne dôležité potreby. Napríklad: Mám hlad, takže mi urobí dobre, keď sa najem. Závislosť do tohto systému zasahuje,“ priblížil odborník. Dodáva, že kľúčovou otázkou pre každého človeka je, čo je preňho skutočne dôležité. „Kto na túto otázku nájde zmysluplnú odpoveď aj mimo alkoholu, je len minimálne ohrozený závislosťou,“ uzavrel.
