Každý sa občas ocitne v situácii, keď rozhovor zrazu stíchne. Nastane zvláštne ticho a človek má pocit, že by mal niečo povedať, lenže nevie čo. Práve v takých momentoch nastupujú univerzálne vety, ktoré Slováci používajú ako záchranné lano v konverzácii.
Možno si ich ani neuvedomujeme. Používame ich automaticky, bez premýšľania. Niekedy majú rozhovor zachrániť, inokedy slúžia len na vyplnenie nepríjemného ticha. Výsledok je však vždy rovnaký. Tieto vety pozná takmer každý.
1. „No…“
Jedno krátke slovo, ktoré dokáže povedať úplne všetko aj nič zároveň. Často nasleduje po otázke, na ktorú nemáme pripravenú odpoveď. Slúži najmä na získanie času, kým mozog rýchlo hľadá, čo povedať ďalej.
2. „Uvidíme.“
Klasická odpoveď v situácii, keď človek nechce povedať áno ani nie. Veta, ktorá pôsobí neutrálne a zároveň elegantne uzatvára tému. V praxi často znamená niečo úplne iné než doslovný význam.
3. „Tak nejako.“
Používa sa vtedy, keď človek vlastne ani nevie, čo chce povedať. Veta vytvára dojem, že myšlienka existuje, len sa momentálne nedá úplne presne vyjadriť.
4. „Vieš, ako.“
Táto veta sa často objaví uprostred rozhovoru, keď človek očakáva, že druhý presne pochopí, čo má na mysli. Paradoxne však nie vždy je jasné, čo tým vlastne myslel.
5. „To je také…“
Nasleduje krátka pauza a snaha nájsť správne slovo. Veta sa často používa pri opisovaní pocitov alebo situácií, ktoré sa ťažko vysvetľujú.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
