ZSSK nemá v pospolitom ľude práve najlepšiu povesť. Meškania, zrušené spoje, horiace vlaky a schátrané stanice vytvárajú kombináciu, ktorá núti pasažierov prehodnotiť, či nemôžu ísť radšej autobusom. Prípadne na koni. Alebo hoc aj peši. Bohužiaľ, v 90 % prípadov znie odpoveď nie, a tak im neostáva iné, ako opäť raz zasadnúť do zasmradeného kupé, ktoré pamätá hádam ešte prvú republiku, a vydať sa na cestu. Hurá!
Vlak sa vlečie vpred slimačou rýchlosťou a ty si v duchu zanadávaš na neschopné slovenské železnice, ktoré ďaleko zaostávajú za európskym štandardom. No čo keby som ti povedala, že môže byť aj horšie? Lebo môže. A ty nevieš, ako vyzerá skutočne peklo na koľajniciach, pokiaľ si na vlastnej koži neokúsil trpkú pachuť nemeckého Deutsche Bahn.
Tento článok napísal sám život. Môj život. Aktuálne sedím v rýchlovlaku ICE 1221, ktorý ešte pár minút dozadu – hoci s vyše hodinovým meškaním, ale predsa – ambiciózne smeroval z Dortmundu do Viedne. Potom sme znenazdajky zastavili uprostred ničoty a ostali stáť. „Vlak nemôže pokračovať v jazde,“ ozvalo sa z reproduktora po anglicky. Nemecké vysvetlenie súčasného diania bolo podstatne dlhšie, nanešťastie som však nerozumela ani holý… Tak sedím a čakám. Na novú lokomotívu? Na spasenie? Ktovie. Wi-Fi nefunguje, z okna mám výhľad len na zelenú protizvukovú bariéru, dopila som chai latte zo Starbucksu – nemám do čoho pichnúť, vďaka čomu sa rodia tieto riadky.
Neustále meškania
Nemci sú spoľahliví a dochvíľni. Ich vlaky presný opak. Nenechaj sa oklamať relatívne moderne vyzerajúcim zovňajškom ani pohodlným interiérom, ktoré navodzujú atmosféru funkčného systému. Mäkkosť sedadla má totiž človek hlboko v paži, keď stále stojí na stanici. Od obyčajných osobákov až po rýchlovlaky, v Nemecku totiž všetky vlaky rad za radom meškajú. Nie desať minút ani dvadsať, ale často aj viac ako hodinu. Respektíve podľa aplikácie presne 59 minút a 59 sekúnd, aby ti nebodaj nemuseli vyplatiť odškodné, na ktoré máš pri meškaní presahujúcom 60 minút nárok.
Rýchlovlaky, za ktoré cestujúci zaplatí najvyššiu sumu, paradoxne meškajú najčastejšie a najviac. Ani slovo „rýchlo“ v názve im nepomáha dohnať stratené minúty, ktoré podľa DB aplikácie zapríčinilo „meškanie vlaku od iného dopravcu“. V 1 z 10 prípadov možno toto tvrdenie označiť za pravdivé, v 90 % však ide o čistý alibizmus. Deutsche Bahn dobre vie, prečo tvoj vlak mešká – a že to s cudzím dopravcom, prekážkou na trati či čakaním na prípoj má len veľmi málo spoločné. Môžu za to staré trate a celkovo chabá železničná infraštruktúra, ktorá sa roky váľala na samom chvoste investičných priorít krajiny ako takej. A tak sme dnes tu. Po viac ako 25 minútach stále uprostred ničoty.
Zanedbané stanice
Z Bratislavskej hlavnej stanice možno majú všetci Slováci žarty, ale aj tá vo Frankfurte má výrazné resty. Podobne ako tú v našom hlavnom meste, aj túto okupujú podivné indivíduá, ktoré si od teba sporadicky pýtajú drobné na kávu, cigarety alebo omamné látky. Najčastejšie to druhé. Za použitie toalety zaplatíš 1,50 € – napriek tomu je v dezolátnom stave, smrdí zúfalstvom a močom a chýba na nej toaleťák. Chýba splachovač na fotobunku (ktorý si síce v BA žije vlastným životom, ale predsa existuje), no platiť sa dá aj kartou. Bezkontaktne.
V snahe predísť pokusom bezdomovcov premeniť stanicu na bezplatnú nocľaháreň ponúkajú jej priestory len minimálne miesto na sedenie. Tento krok sa úplne míňa účinku. Bezdomovci si totiž spôsob aj tak nájdu, kým normálni dane platiaci pasažieri musia piť kávu „na stojáka“. Podobná politika platí aj na stanici v neďalekom Wiesbadene, kde sa na WC udomácnila bezdomovkyňa, ktorá tam po nociach požiera McDonald a fajčí. Áno, v interiéri. A áno, aj za použitie tejto toalety musíš zaplatiť.
Služby na palube
Vlak štartuje s plným počtom funkčných toaliet, kým sa z Dortmundu doteperí do Frankfurtu už však polovica zvykne byť mimo prevádzky. Medzi nimi aj tá pre vozíčkarov, o čom ťa síce aplikácia láskavo upovedomí vopred, no ako znevýhodnenému pasažierovi ti to nijako nepomôže. Reštauračné vozne zvyknú byť radené dva, ponuka jedla pestrá. Na svoje si prídu mäsožravci, vegáni aj vegetariáni, pričom výber jedál dopĺňajú aj tradičné nemecké špeciality ako currywurst (aj vo vegan verzii). Toto jedlo ma, diplomaticky povedané, neoslovilo. Nediplomaticky povedané som ho ani nedojedla, lebo by zo mňa mohlo obratom tým istým otvorom vyletieť. Považujem ho za jeden z tých pokrmov, ktorému na chuti výrazne pridáva nostalgia – a ja som s ním jednoducho nevyrastala.
Wi-Fi vo vlaku je, ale často nefunguje. Nenabehne ani po tom, čo zlanárite milého konduktora, aby vám išiel dvakrát reštartovať router (kamarát vravel).
Ceny lístkov
V neposlednom rade treba určite spomenúť ceny lístkov. Zatiaľ čo na Slovensku ťa tá istá trasa vždy vyjde rovnako, v Nemecku sa výsledná cena odvíja od termínu odchodu a celkovej obsadenosti. Ako to vyzerá v praxi? Keď si lístok z Frankfurtu do Viedne kupujem o dva mesiace vopred, občas sa mi podarí uloviť nejaký za 39,90 €. Keď si ho však kupujem týždeň pred odchodom, jeho cena sa môže poľahky vyšplhať aj na 180 €. Paradoxne, tým, čo si kupujú lístok na poslednú chvíľu, sa väčšinou neujdú miestenky, preto musia sedieť na zemi či stáť. Odmenou za najvyššiu cenu im je teda najnižší komfort. Nonsens. Nemecko trestá nepripravených.
