Slovenský šoubiznis aktuálne žije debatou, ktorá rozdeľuje fanúšikov na dva nezmieriteľné tábory. Hlavnou postavou je populárna speváčka Sima, ktorá sa len nedávno podelila o radostnú správu o svojom prvom tehotenstve. Ako informoval web Topky, hoci je už v pokročilom ôsmom mesiaci, namiesto pokojného očakávania prírastku v domácom prostredí sa rozhodla pre radikálny krok – vyrazila na koncertnú šnúru „Big mama tour“. Táto aktivita však vyvolala vlnu vášní a otvorila otázku, kde končí sloboda umelkyne a začína hazard so zdravím nenarodeného dieťaťa.
Sima odštartovala svoje turné začiatkom marca a plánuje ním prejsť Slovensko aj Česko v čase, kedy väčšina budúcich mamičiek už spomaľuje tempo. Sociálne siete okamžite zaplavili videá z jej energických vystúpení, na ktorých hrdo ukazuje tehotenské bruško v odvážnych outfitoch. Kým jedna časť publika jej kondíciu a pracovné nasadenie obdivuje, tá druhá ju podrobuje nemilosrdnému bombardovaniu kritikou.
Je to, čo robí speváčka Sima, správne?
Hlasy nespokojných sledovateľov nešetrili ostrými slovami a obviňujú speváčku z nedostatku pokory k novému životu. Komentujúci sa pýtajú, či je v dnešnej dobe normálne vystavovať bábätko dunivým basom z reproduktorov, pričom niektorí zachádzajú až do extrémov a predpovedajú, že čoskoro sa budú pôrody či dojčenie stávať súčasťou pódiových šou. Pre mnohých konzervatívnejších divákov je Simino správanie prejavom „chorej doby“, v ktorej sa kariérne ciele stavajú nad materinský inštinkt a pokojný vývoj dieťaťa.
Otázka hluku však nie je len subjektívnym pocitom neprajníkov, ale zaoberajú sa ňou aj odborníci. Podľa medzinárodných odporúčaní, napríklad britského úradu NIOSH, by tehotné ženy nemali byť pravidelne vystavované hluku presahujúcemu 115 decibelov. Táto hranica sa dá porovnať s prácou s motorovou pílou alebo práve s hlasnou hudobnou produkciou. Krátke vystavenie hluku zvyčajne nespôsobuje trvalé následky. Problémom sa však podľa expertov stáva dlhodobé a opakované pôsobenie v takomto prostredí, presahujúce osem hodín.
Z medicínskeho hľadiska sa sluch plodu začína formovať už okolo 18. až 20. týždňa tehotenstva. Tekuté prostredie plodovej vody a telo matky síce zvuk čiastočne tlmia, no extrémne silné vibrácie nad 100 decibelov sa k dieťaťu predsa len dostávajú. Dlhodobý pobyt v takto hlučnom prostredí môže teoreticky viesť k poškodeniu vnútorného ucha nenarodeného dieťaťa alebo k vrodenej poruche sluchu, čo je jeden z hlavných argumentov Siminých kritikov.
Bábätko zažíva poriadnu jazdu
Okrem sluchu je v hre aj celkový komfort bábätka. Silný hluk totiž preukázateľne vyvoláva u plodu zvýšený stres. To sa prejavuje zrýchleným srdcovým tepom a neprirodzene vysokou pohybovou aktivitou v brušku. Tento stav je často úzko prepojený aj s psychikou matky – ak je telo vystavené akustickému tlaku, stúpa hladina stresových hormónov, ktoré cez placentu priamo ovplyvňujú prostredie, v ktorom sa bábätko vyvíja.
V neposlednom rade vedecké štúdie naznačujú súvislosť medzi extrémnym hlukom (najmä v pracovnom prostredí) a rizikami spojenými s ukončením tehotenstva. Existuje podozrenie, že neustála akustická záťaž môže prispieť k predčasnému pôrodu alebo k nižšej pôrodnej hmotnosti novorodenca.
