Na niektoré veci neexistujú žiadne príručky či manuály – človek si ich musí skrátka odžiť. Jednou z nich je dospelosť. Väčšina z nás si ju predstavovala ako to magické obdobie, keď zrazu prestanú platiť všetky rodičovské pravidlá. Budeš jesť len pizzu, chodiť spať o tretej ráno a nikdy nebudeš nosiť po byte papuče. Pravda je však niekde celkom inde.
Zistili to aj títo ľudia z Redditu. Na sociálnej sieti sa podelili o trpké súčasti života dospelého človeka, pred ktorými ich vôbec nikto nevaroval. Do boja teda prišli celkom nepripravení.
1. Že sa vždy nájde niečo, čo treba riešiť. Ako decko si išiel do školy, napísal si úlohy a mal si pokoj. Niekoľkokrát do roka si mal prázdniny, keď si neriešil absolútne nič. Keď si dospelý, život nezastavuje. Treba ísť k zubárovi, podať daňové priznanie, zapísať decká na krúžky, vyzdvihnúť veci z čistiarne… Väčšina z nás ráta s tým, že v dospelosti budeme musieť pracovať. Nie všetci sme si však uvedomovali, že prácou náš zoznam povinností bude len začínať.
2. Aká dôležitá je schopnosť predať sa. Na škole si nič také nepotreboval. Učitelia známkovali to, čo si urobil, takže sa stačilo učiť a mať dobré výsledky na testoch. Šéfov na pohovoroch absolútne nezaujíma, čo si urobil alebo urobiť vieš. Väčšinou ani nerozumejú, čo má byť tvojou náplňou práce. Ak sa vieš dobre predať, prácu máš vo vrecku. Ak nie, nezachránia ťa ani tri tituly a desať rokov praxe.
3. Že dospelosť je osamelá. Do konca vysokej si nonstop obklopený ľuďmi s veľmi podobným časovým harmonogramom. Socializácia ťa nestojí prakticky žiadne úsilie. Len čo však začneš pracovať, zakladať si rodinu, riešiť veci okolo domácnosti, tak sa to rapídne zmení. Šanca, že voľno tvojich kamarátov sa prekrýva s tým tvojím, je takmer mizivá.
4. Starostlivosť o starnúcich rodičov, ktorí to už sami nezvládajú. Väčšina z nás na takéto veci nemyslí, až dokiaľ ich nepotrebujeme… a potom je to poriadny šok. Sám sa o nich starať nemôžeš, lebo chodíš do práce, a ak dáš výpoveď, nebudete mať čo jesť. Domy pre seniorov stoja niekoľko tisíc mesačne, 24-hodinová domáca opatrovateľka podobne. Pokiaľ tvoji rodičia nemali úspory, si v keli.
5. Únava ťa sprevádza na každom kroku. Či spíš osem hodín, alebo päť, aj tak sa zobudíš dolámaný a neoddýchnutý. Pamätám si, ako mama, keď som bol malý, stále hovorila: „Idem si na chvíľu ľahnúť.“ Absolútne mi nešlo do hlavy, prečo by niekto svoj voľný čas trávil bezcieľnym polihovaním. Teraz už tomu rozumiem.
6. Že budem strojcom svojho vlastného šťastia. Už to nie je o tom, čo mi naši kúpia a či ma v lete vezmú na dovolenku. Chcem byť šťastná? Sama musím jesť zdravé jedlo, pravidelne cvičiť, obklopovať sa dobrými ľuďmi, načúvať im, chodiť na terapiu…
7. Nikto mi nepovedal, že socializácia je životná zručnosť, nie voľnočasová aktivita. Odjakživa som bol utiahnutý, no nikdy mi to neprekážalo. Vždy som mal jedného, dvoch blízkych kamarátov, a to mi bohato stačilo. Neuvedomoval som si, že schopnosť komunikovať a nadväzovať kontakty je kľúčovým bodom budovania kariéry.
8. Že mojím úhlavným nepriateľom sa stane prach. Ten bastard je všade. A ja absolútne nechápem, odkiaľ sa berie. Povysávam, umyjem dlážku, poutieram každý povrch v dome… Potom si na sekundu sadnem, oči mi padnú na zem, a tam čo? Chumáč prachu.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
