Pamätáš si ešte na ten zvláštny čas v marci 2020? Školy zatvorené, v obchodoch bitky o droždie a v telke správy, ktoré zneli ako vystrihnuté z katastrofického filmu. Vtedy sme si všetci vraveli: „Pohoda, veď sú to len dva týždne prázdnin navyše. Trochu si oddýchneme a v apríli sme späť v starých koľajach.“
Dnes už vieme, že z dvoch týždňov boli dva roky, ktoré nám totálne prekopali životy. V redakcii sme zalovili v pamäti a zaspomínali sme si na to, ako sme trávili tie prvé dni „veľkého ticha“. Každý z nás ich prežil inak – niekto v dobrovoľnej izolácii s videohrami, iný v dramatickom návrate z cudziny.
Si ready na naše príbehy?
Šimon: Filozofia pri jazere a prežívanie kolapsu
„Väčšinu svojho času som vtedy strávil vo svojej ‚temnici‘, kde som hral videohry a snažil sa nejak prežiť kolaps spoločnosti. Sem-tam som síce vychádzal do spoločných priestorov bytu mojej matky, kde sme po večeroch viedli hlboké filozofické diskusie o konci sveta, ale inak to bol pre mňa vlastne skvelý čas. Nielen pre ten domáci pokoj, ale aj vďaka mojim priateľom. O polnoci sme jazdili k neďalekému jazeru a tam sme si v tichu pofajčievali s tým príjemným vedomím, že nám v podstate nič neuteká.“
Niky: Repatriačný triler a košický intrák
„Ja som koncom marca utekala z UK. Predchádzali tomu dni nekonečného vybavovania s kamoškou, ako sa vlastne dostať domov. Nakoniec sme sa nejako prebojovali do repatriačného autobusu z Londýna na Slovensko. Cesta bola otrasná a dlhá, a keď sme konečne dorazili, držali nás v buse ešte hodinu bez vody a jedla. Skončili sme v povinnej karanténe na intráku v Košiciach.“
„S kamoškou sme mali izbu len pre seba, čo bolo šťastie. Prvé dni to bolo fajn, robili sme si veci do školy a nápady nám nechýbali, no potom to už išlo na hlavu. Nemohli sme vyjsť ani na chodbu a strava bola kapitola sama o sebe – mali sme nahlásenú vegetariánsku, no posledné dni na to už úplne dlabali. Zachránila nás až kamoškina známa, ktorá nám prepašovala nejaké ovocie a sladkosti, kým to úplne nezakázali. Domov nás pustili až po negatívnych testoch po ôsmich dňoch, aj to nás čakala ďalšia domáca izolácia. Napriek tomu na to spomínam tak, že hoci bol začiatok náročný, tie odstupy a dezinfekciu v obchodoch by som brala dodnes. Chýba mi, že sa na teba v rade nikto netlačil s nákupným vozíkom.“
Henrietka: Zlaté časy Netflixu a osudový TikTok
„Ja som v tom čase zvolila režim totálneho resetu. Napozerala som snáď všetky seriály na Netflixe, poctivo som cvičila dve hodiny denne (ach, staré zlaté časy!) a vtedy som urobila rozhodnutie, ktoré sa so mnou nesie dodnes – stiahla som si TikTok. Bol to vtedy obrovský skok do neznáma, ale s odstupom rokov to so stopercentnou istotou hodnotím ako jedno z najkrajších a najpokojnejších období môjho života.“
Táňa: Ríbezľák, reality show a ticho na Záhorí
„Dodnes si pamätám ten večer, keď vyhlásili pohotovosť. Boli sme práve na intráku a zrazu sa z neho začali rojiť davy ľudí s kuframi, akoby utekali pred koncom sveta. So spolubývajúcou sme si povedali, že tlačiť sa do vlakov nemá zmysel. Zostali sme na izbe, kúpili sme si fľašu ríbezľového vína a celý večer sme strávili pozeraním Mama, ožeň ma. Bolo to dokonalé a rady na to spomíname.“
„Na druhý deň som sa presunula domov do malej dedinky na okraji Záhoria. Celé dva týždne som si vychutnávala jarné prechádzky a mala som pocit, že dokonale vypínam. Žila som v tom, že o dva týždne sa zasa vidíme v Nitre na Mostnej a budeme pokračovať v tom legendárnom študentskom živote. Tí, čo zažili, vedia… No z toho života potom nebolo nič ešte veľmi, veľmi dlho.“
A čo ty?
Covidová éra nakoniec trvala oveľa dlhšie, než sme si v marci 2020 ochotní pripustiť. Každý z nás si prešiel svojím vlastným príbehom – od strachu a neistoty až po objavenie čara domáceho ticha. Dnes už našťastie môžeme chytať jarný bronz bez obmedzení a bez toho, aby sme počítali dni v izolácii.
Ako si spomínaš na svoju „2-týždňovú covid dovolenku“ ty? Tiež si veril, že sa v apríli všetko vráti do normálu, alebo si hneď tušil, že toto bude na dlho? Napíš nám svoje zážitky do komentárov na našich sociálnych sieťach!
