Ak by sme dostali možnosť nahliadnuť do minulosti Slovenska, asi by sme zostali veľmi zaskočení. Ľudožrúti, barbari a rôzne kulty sa objavovali na našom území. Samozrejme, daná doba, vplyv miestnych a okolia – to všetko viedlo vtedajšie osobnosti k týmto zverstvám. Dnes teda už s potvrdením historikov vieme, že na Slovensku skutočne žili ľudožrúti. Nie je to žiadny výmysel.
Na území dnešného Slovenska sa v histórii objavujú indície kanibalizmu. Avšak je nutné dodať, že nejde o dôkaz existencie „kmeňov ľudožrútov“ v takom zmysle, ako ich poznáme z exotických oblastí sveta. V prvom rade nazrieme do ďalekého praveku, kde archeológovia hovoria o počiatkoch rituálneho alebo núdzového kanibalizmu. V tomto zmysle teda môžeme tvrdiť, že daná doba tieto skutky vyslovene vyžadovala.
Podľa historických dôkazov sa na našom území podarilo nájsť dôkazy o kulte antropofágov. Takéto kulty sa začali objavovať už od čias človeka Homo Erectus, pričom pretrvávajú v rôznych kultúrach až do súčasnosti. Stručne povedané – človek praktizujúci túto činnosť sa nazýva antropofág alebo kanibal (ako to máme zaužívané v bežnej komunikácii).
Než však odsúdime tieto skutky a našich predchodcov, musíme nazrieť do samotných počiatkov týchto udalostí. Kedy a prečo sa tieto incidenty diali? A kto ich vykonával následne na Slovensku? Dalo sa tomu predísť? Tieto otázky v nás vyvolávajú množstvo strachu, no zároveň aj neutíchajúcu zvedavosť. Preskúmajme v článku nižšie temnú stránku historického Slovenska.
Ľudožrúti neandertálci na Slovensku
Neandertálci predstavujú jednu z najznámejších ľudských populácií pravekej Európy, ale aj významnú kapitolu dejín územia dnešného Slovenska. Archeologické nálezy naznačujú prítomnosť tejto skupiny najmä počas stredného paleolitu, teda približne pred 300 000 až 40 000 rokmi. Neandertálci obývali rozsiahle oblasti Európy, ale aj západnej Ázie, pričom ich stopy sa objavujú aj v Karpatskej kotline.
Ich silná telesná stavba, široký hrudník a výrazné nadočnicové oblúky predstavovali typické fyzické znaky tejto populácie. Takáto anatómia umožňovala lepšie zvládanie chladného podnebia aj náročných podmienok doby ľadovej. Neandertálci využívali kamenné nástroje moustierskej kultúry, ale aj rôzne techniky spracovania kože či kostí.
Tieto nástroje pomáhali pri love veľkej zveri, ale aj pri každodennom prežití. Archeologické výskumy naznačujú aj schopnosť sociálnej spolupráce a starostlivosť o zranených členov skupiny. Niektoré nálezy poukazujú na symbolické správanie – rituály spojené s pochovávaním. Diskusie medzi vedcami pokračujú aj v otázke kanibalizmu.
Niektoré európske náleziská obsahujú ľudské kosti so stopami rezania a lámania pre kostnú dreň. Takéto nálezy vyvolávajú otázky o extrémnych situáciách hladu, ale aj o rituálnych praktikách. Neandertálci teda nepredstavujú primitívnu populáciu bez kultúry. Naopak, výskum postupne odhaľuje komplexný spôsob života, ale aj prekvapivú mieru prispôsobivosti pravekého človeka.
Homo Erectus ako antropofágovia, ktorí pojedali ľudí
Keby sme však nahliadli omnoho ďalej do minulosti, zistíme, že kanibalizmus tu mohol byť skôr ako s príchodom neandertálcov. Podľa archeologických nálezov sa tento prehistorický druh človeka objavil v južnej a západnej Európe, ale aj v Ázii. V strednej Európe existujú nálezy starých ľudských nástrojov, ale jasné dôkazy o prítomnosti Homo erectus na Slovensku sú stále predmetom dohadov.
V praveku sa objavujú aj dôkazy spracovania ľudských kostí, ktoré naznačujú možnú antropofágiu. Archeológovia skúmajú najmä stopy rezania, ale aj lámania kostí pre kostnú dreň. Na Slovensku sa často spomína tajomný kult antropofágov (ľudožrútov) spojený najmä s pravekým hradiskom Molpír pri Smoleniciach v Malých Karpatoch.
Treba však zdôrazniť, že archeológovia hovoria skôr o hypotéze alebo interpretácii nálezov, nie o úplne potvrdenom organizovanom náboženstve ľudožrútov. Napriek tomu sú niektoré nálezy natoľko zvláštne, že vytvorili teóriu o rituálnom kanibalistickom kulte. Avšak práve v tomto priestore hradiska sa našli ľudské kosti vrátane lebky 2-ročného dieťaťa, pričom niektoré z nich niesli stopy ohňa a porciovania.
Podobné stopy kanibalizmu sa našli aj na iných miestach Slovenska. Známe sú napr. v Budmericiach, Štúrove či v jaskyniach Zádielskej doliny, kde kosti nesú známky rezania, lámania a tepelnej úpravy. Mohlo teda ísť aj o rituálne pohrebné praktiky, obetovanie ľudí alebo núdzový kanibalizmus počas hladomoru či konfliktov. Možno sa v najbližších rokoch dozvieme definitívnu odpoveď.
Mohli byť naši predkovia ľudožrúti?
Ako naznačujú dohady archeológov a historikov, nie je vylúčené, že sa na Slovensku objavili podobné kultúrne sekty. Tieto nálezy a dôkazy sú však stále stredobodom výskumov, ktoré možno v najbližšom období prinesú definitívnu odpoveď. Už len samotný vrch Molpír predstavuje miesto, kde archeológovia neustále bádajú a objavujú nové dôkazy spojené s kanibalizmom.
Doposiaľ nie je s určitosťou potvrdené, že kulty pravekých kanibalov skutočne pojedali svojich súkmeňovcov pri rôznych obradoch. Vylúčené to však tiež nie je. Práve objavené dôkazy môžu napovedať o prítomnosti prvých ľudožrútov, ktorí z núdze a potreby prežiť obetovali najslabších členov „rodiny“.
Ako už bolo spomenuté, niektoré kamenné nástroje z okolitých regiónov naznačujú migráciu starších ľudských populácií cez Karpatskú oblasť. Takéto stopy naznačujú krátkodobý pohyb skupín, ale aj zmeny klímy počas praveku. Na krátky čas sa tak tieto skupiny ľudí mohli zhromažďovať na určitých miestach Slovenska – a práve pre spomínané problémy s klímou mohli siahnuť na život raneným.
Otázka však stále pretrváva – išlo o prvých kanibalov na Slovensku? Odpoveď už možno čaká doslova za rohom.
