Počas obliehania Sarajeva mali bohatí turisti platiť za lov miestnych občanov. Obvineniam čelí aj srbský prezident Vučić, ten ich rázne odmieta

Predstavte si svet, v ktorom si niekto namiesto dovolenky na jachte zaplatí za lov na živých ľudí. To, čo znie ako scenár z najtemnejšieho hororu, je dnes predmetom oficiálneho vyšetrovania milánskej prokuratúry.

Prípad, ktorý sa označuje aj ako „Sarajevo safari“ alebo „ľudské safari“, otvára staré rany balkánskeho konfliktu a ukazuje jeho desivú komerčnú tvár. Obvineniam čelí 80-ročný muž z Talianska a dokonca aj súčasný srbský prezident Aleksandar Vučić, ktorý ich ale rázne odmieta.

Rozpad Juhoslávie: Ako sa susedská spolupatričnosť zmenila na masaker

Vojna v Bosne a Hercegovine (1992 – 1995) nebola len lokálnym konfliktom; bol to systematický kolaps ľudskosti, ktorý vyvrcholil hrôzostrašnými činmi v Srebrenici, píše Al Jazeera. Všetko to začalo rozpadom sna o jednotnej juhoslovanskej federácii, ktorú držal pokope „železný“ maršal Tito.

Rozbuška: Referendum a mocenské ambície

Po Titovej smrti v roku 1980 začal ekonomický úpadok živiť nacionalizmus. Keď Slovinsko a Chorvátsko v roku 1991 vyhlásili nezávislosť, Bosna zostala v pasci medzi srbskými a chorvátskymi územnými nárokmi. Bosniaci a Chorváti v referende drvivo (99,7 %) zahlasovali za samostatnosť. Bosnianski Srbi hlasovanie ignorovali a namiesto toho si vybudovali vlastné mocenské orgány, ktoré položili základ dnešnej entity Republiky srbskej.

Európa uznala 6. apríla 1992 Bosnu za nezávislú. Srbské jednotky však spustili koordinovanú ofenzívu s cieľom „vyčistiť“ územia od nesrbského obyvateľstva.

Sarajevo: Mesto pod zámkom

Hlavné mesto sa stalo väzením. Obliehanie Sarajeva trvalo rekordných 43 mesiacov (najdlhšie v moderných dejinách).

• Agresori odrezali vodu aj elektrinu.
• Sniperov a delostrelectvo neodradili ani rady na chlieb či detské ihriská.
• Bilancia: 11 000 mŕtvych, z toho viac ako tisíc detí.

Vojna v Bosne nebola o bitkách armád, ale o útokoch na civilistov. Konflikt sa stal synonymom pre etnické čistky.

Keď v roku 1995 utíchli zbrane, pohľad na krajinu bol zdrvujúci.

• Obete: Približne 104 000 mŕtvych, pričom asi dve tretiny tvorili Bosniaci.
• Vyhnanci: Viac ako 2,2 milióna ľudí muselo opustiť svoje domovy. Mnohí sa do nich pre strach a zničenú infraštruktúru už nikdy nevrátili.

Daytonský mier: Rozdelená krajina

Vojnu ukončil až zásah NATO a následná mierová dohoda z amerického Daytonu (november 1995). Tá síce zastavila krviprelievanie, ale vytvorila mimoriadne komplikovaný štát:

• Dve entity v jednom štáte: Bosna zostala jednotná len na papieri, fakticky sa rozdelila na Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku srbskú.
• Právo na návrat: Hoci dohoda garantuje utečencom návrat domov, realita je iná. Pre mínové polia, zničené domy a pretrvávajúci strach zostávajú celé komunity (najmä preživší zo Srebrenice) v doživotnom exile v USA či Austrálii.

Účet za vojnové zločiny