História filmu ponúka mnoho ojedinelých diel, ktoré dokážu diváka vyviesť z komfortnej zóny. Keď sa však tvorcovia rozhodnú, že to je ich hlavným cieľom, musíš sa pripraviť na poriadne nepríjemnú jazdu. V tomto článku sa pozrieme na tri filmové scény, ktoré šokujú a fascinujú dodnes. Nahliadneme aj do zákulisia tvorby a obdobia po tom, čo sa tieto najzvrátenejšie scény dostali do obehu.
Nájdeš tu prevažne staršie snímky, ktoré by sa v dnešnom svete plnom vizuálnych efektov a prehnanej politickej korektnosti už do kina pravdepodobne nedostali. Ak ťa láka práve takáto staršia kinematografia plná hriechu, tieto snímky sú ako stvorené pre teba.
Irréversible (2002)
Náš prvý film na tomto krátkom zozname ťa zoberie do temného parížskeho podchodu, kde sa odohráva jedna z najviac traumatizujúcich scén svetovej kinematografie. Režisér Gaspar Noé sa rozhodol pre neprerušovaný deväťminútový záber na brutálne zn***lnenie postavy Alex, ktorú stvárnila Monica Bellucci. Kamera filmu Irréversible je statická, chladná a neúprosná – nedovoľuje ti odvrátiť zrak a núti ťa prežiť každú sekundu tohto utrpenia spolu s obeťou.
Cenzúra mala pri tomto diele obrovskú dilemu, no scéna nakoniec zostala v pôvodnej dĺžke. Ako dôvod sa uvádzalo, že násilie sa tu nezobrazuje ako niečo „lákavé“ alebo akčné, ale ako čistý paralyzujúci teror. Režisér chcel, aby si pocítil absolútnu bezmocnosť, čo sa mu podarilo natoľko, že pri premiére v Cannes stovky ľudí v panike a znechutení opustili sálu.
Na YouTube si vieš pozrieť dokonca aj záznam tohto masového odchodu pobúrených divákov, ktorí na kamery ziapu urážky a nadávky na režiséra. Ten sa podľa nich pomiatol a nič takéto by nemalo byť nikdy natočené. Zaujímavosťou je, že vo filme hrá aj vtedajší manžel Moniky Bellucci Vincent Cassel.
Ako sa táto scéna natáčala?
Mnohí diváci si neuvedomujú, že scéne predchádzala precízna a mimoriadne náročná príprava, ktorá predchádzala samotnému spusteniu kamier. Zverejnené zábery zo skúšok odhaľujú, že každý pohyb a každý surový moment vsunutia, zadychčania a úderu päsťou sa vopred detailne naplánoval.
Vzhľadom na extrémnu emocionálnu intenzitu a rozhodnutie natočiť scénu ako jeden nekonečný, neprerušovaný záber boli tieto skúšky nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti hercov a technickej presnosti výkonu. Bellucci si natáčanie tej osudovej scény vraj veľmi užívala: „Nerežíroval som jej hranie; režíroval som farby scény a stál som za kamerou. Čo sa týkalo jej správania, povedal som: ‚Dobre, za svoj výkon si zodpovedná ty‘,“ poznamenal režisér v rozhovore pre web IndieWire.
„Celý scenár mal navyše len tri strany a neobsahoval žiadne dialógy. V každej scéne filmu herci svoje repliky improvizujú. Monike som povedal: ‚Tu je chlapík, ktorý stvárni agresora. Poďme si stanoviť limity toho, čo si ochotná urobiť‘,“ približoval natáčanie ďalej. Neskôr dodal, že dvojica sa vďaka faktu, že tvorili pár, cítila „silnejšia“.
„Samozrejme, jeho pohlavný úd sme pridali až digitálne v postprodukcii, ale na konci každej klapky boli obaja veľmi hrdí na to, ako scénu zahrali, a medzi klapkami sa dokonca smiali,“ poznamenal na záver.
Noého radikálna voľba statického záberu bez jediného strihu je kľúčom k tomu, prečo je tento moment taký neznesiteľný. Režisér ťa totiž nenechá uhnúť pohľadom a núti ťa sedieť v absolútnom nepohodlí až do úplného konca. Či už tento film považuješ za majstrovské dielo alebo čistý hnus, faktom zostáva, že Irréversible posunul hranice rozprávania Noého nepríjemných príbehov na úplne novú úroveň.
Posledné tango v Paríži (1972)
Na druhom mieste máme ešte desivejší prípad, pretože zvrhlosť sa neodohrala len v scenári, ale aj v skutočnosti. Režisér Bernardo Bertolucci a ikonický, no neraz kontroverzný herec Marlon Brando sa dohodli na scéne s*xuálneho poníženia za pomoci kocky masla strčeného do istého otvoru bez toho, aby o tom informovali hlavnú hrdinku Mariu Schneider. Chceli totiž zachytiť jej autentický šok a plač, čo je z dnešného pohľadu absolútne neakceptovateľné prekročenie všetkých etických hraníc.
Hoci scéna filmu Posledné tango v Paríži prešla cenzúrou ako prelomové dielo e*otického realizmu, pre Mariu to bol začiatok celoživotnej traumy. Mala vtedy len 19 rokov a po zvyšok života nenávidela vôňu masla aj oboch mužov, ktorí jej toto poníženie pripravili. Tesne po dokončení filmu ešte k tomu prepadla aj závislosti od omamných látok.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
