Slovenská kultúrna scéna čelí bezprecedentnému existenčnému ohrozeniu. Nová Rada Fondu na podporu umenia (FPU), zložená z nominantov ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, na svojom poslednom bleskovom zasadnutí jednohlasne a bez predchádzajúcej diskusie zrušila všetky prebiehajúce viacročné zmluvy.
Ako informoval web Denník N, rozhodnutie, ktoré predseda rady Matúš Oľha odôvodňuje údajným nedostatkom opory v zákone a uprednostňovaním „preferovaných subjektov“, okamžite zastavilo tok viac ako dvoch miliónov eur. Tento radikálny krok posiela desiatky zabehnutých projektov do finančného vákua práve v čase, keď vrcholia prípravy na ich realizáciu.
Rozhodnutie zasiahlo najmä piliere nezávislej kultúry – od renomovaných festivalov ako Biela noc, Viva Musica!, Bratislavské jazzové dni či Kremnické gagy, až po kľúčové kultúrne centrá ako Nová Cvernovka či žilinská Stanica Záriečie. Hovoríme tu o čistej apokalypse.
Stopka sa dotkla aj detských časopisov a odborných periodík. Podľa koordinátora siete Anténa Ľudovíta Nápokého ide o približne 40 projektov, ktoré doteraz riadne plnili zmluvné podmienky. Mnohí organizátori hovoria o arogancii a likvidačnom postupe.
Slovenská kultúra v plameňoch
Situácia je kritická najmä pre podujatia, ktoré klopú na dvere. Organizátor festivalu Kremnické gagy Pavol Kelley neskrýva zúfalstvo. „Toto je devastačná správa. Znamená to, že festival v plánovanom rozsahu zrealizovať nevieme. Vstupenky by museli stáť 70 eur, čo je pri súčasnej situácii na Slovensku nemožné.“ Podobne je na tom literárny festival BRaK, ktorý začína o mesiac a pol.
Jeho riaditeľ František Malík upozorňuje, že už majú nakúpené letenky a zazmluvnených hostí, pričom argumenty rady o protiprávnosti viacročných zmlúv považuje za zavádzajúce.
Ako píše web SME, kritika sa valí aj z radov vizuálneho a hudobného umenia. Zuzana Pacáková, umelecká riaditeľka Bielej noci, vníma postup ako čistú diskrimináciu: „Všetky vyúčtovania sme mali v poriadku, zostávalo len podpísať dodatok. Už vlani nás rada škrtla s bizarným odôvodnením, že sme politický festival.“ Vydavateľ detského časopisu Šikovníček Zdeněk Úšela zasa ironicky glosuje priority rady. „Považujem to za neseriózne. Keď nebudeme vydávať časopisy pre deti, tak čo budeme vydávať? P*rnografiu?“ pýta sa na niečo absurdné – no nie tak absurdné ako dnešná situácia.

Absolútne politicky ovládnutá inštitúcia
Právna legitimita tohto kroku sa podľa expertov javí ako viac než sporná. Viacročné granty sa doteraz považovali za štandardný mechanizmus, ktorý umožňoval inštitúciám dlhodobé plánovanie. Ľudovít Nápoký z Antény zdôrazňuje, že rada nemá právo spätne prehodnocovať už schválenú podporu, ak žiadateľ plní podmienky.
„Vstupuje sa do niečoho, čo bolo zazmluvnené a arogantným, primitívnym, a hlavne protizákonným spôsobom sa to zrušilo,“ konštatuje. Dodáva, že dotknuté subjekty už pripravujú koordinované právne kroky a analýzy.
Mnohí kultúrni operátori vidia za rozhodnutím rady priamu politickú objednávku a snahu o ovládnutie fondu. Matej Drlička, zakladateľ festivalu Viva Musica!, hovorí o „unesenej inštitúcii“. „Fond je absolútne politicky ovládnutá inštitúcia, ktorá prestáva byť predĺženou rukou a je v absolútnom područí Lukáša Machalu. Určite podnikneme právne kroky.“ Napriek zrušeniu dotácií sa Drlička plánuje snažiť o zachovanie programu, hoci pripúšťa nutné dramaturgické škrty.
Martina Šimkovičová rozosieva existenčnú neistotu
Existenčná neistota visí aj nad divadelným festivalom Dotyky a spojenia, ktorý v Martine prezentuje špičku slovenskej inscenačnej tvorby. Programová riaditeľka Monika Michnová zdôrazňuje, že verejné zdroje nie sú súkromným majetkom členov rady. „Sme právom nahnevaní, pretože FPU nedisponuje súkromnými, ale verejnými zdrojmi. Nie sú to peniaze, ktoré patria Matúšovi Oľhovi.“ Bez štátnej podpory je konanie festivalu s plánovanými 30 inscenáciami nereálne.
V prvej tretine roka sa tak slovenská kultúra ocitla v paralýze. Kým sa aktivujú verejné zbierky alebo právne opravné prostriedky, hrozí, že niektoré priestory a podujatia zaniknú. Ľudovít Nápoký však varuje, že zodpovední sa trestu nevyhnú: „Môžeme garantovať, že za toto ponesú zodpovednosť.“ Dovtedy však ostáva jedinou náhradou za chýbajúce milióny solidarita verejnosti a snaha organizátorov udržať kultúrny život pri živote aspoň v obmedzenom režime.





















