V Košiciach si ľudia zvykli už na kadečo – od nekonečných rozkopávok až po nočný život plný kontrastov. Málokto by však čakal, že pri vstupe na vysokú školu ho privíta trojica zlatých sôch, ktoré nestvárňujú historických velikánov, ale súčasných šéfov inštitúcie.
Ako informoval web Brainee, Vysoká škola bezpečnostného manažérstva (VŠBM) sa postarala o vizuálny šok, ktorý v posledných dňoch zaplavil internet. Nejde o žiadnu pamiatku na dávnych zakladateľov, ale o glorifikáciu žijúcich členov správnej rady v životnej veľkosti.
Za týmto netradičným umeleckým počinom stoja konkrétne mená: Marián Mesároš, Gabriel Hrubý a Bohumil Šejnoha. Títo muži, ktorí školu dodnes aktívne riadia, si pred budovu nechali osadiť vlastné podobizne. Nejde o drahý kov, ale o drevené plastiky natreté zlatou farbou.
Marián Mesároš vznik týchto artefaktov potvrdil s pragmatickým vysvetlením: „Máme kamaráta rezbára, ktorý nám za 2 500 eur vyreže jednu takúto sochu.“ Výsledok však namiesto akademickej dôstojnosti pripomína skôr bizarný showroom alebo kult ega. Niečo, čo by si dovolil vystaviť akurát tak Donald Trump.
Zlaté sochy a ich problematika
Problémom v tomto prípade nie je zákon, ale symbolika, ktorá bije do očí. Organizačný poriadok školy jasne hovorí, že prezident je štatutárom, ktorý inštitúciu riadi a koná v jej mene. V kontexte oficiálnej histórie školy, ktorá vznik a rozvoj projektu pripisuje priamo Mesárošovi a jeho podnikateľskému zázemiu, už sochy nevyzerajú ako nevinná dekorácia.
Pôsobia skôr ako monumentalizácia aktuálnej moci priamo na školskom dvore, čo vyvoláva u odborníkov aj verejnosti poriadne zdvihnuté obočie. Kritika na seba nenechala dlho čakať a prirovnania sú poriadne ostré. Web Korzár Košice napríklad píše o tom, ako odborníci upozorňujú, že stavanie sôch žijúcim vodcom bolo bežnou praxou najmä v totalitných režimoch, hoci prejavy sebaglorifikácie sa občas objavia aj v demokraciách.
Vizuálny jazyk moci totiž funguje podobne bez ohľadu na politické zriadenie. Vedecká štúdia z roku 2022 napríklad pripomína, že systém symbolov zameraných na oslavu konkrétnej osoby vysiela jasný signál o statuse a charizme lídra, čo však v akademickom prostredí pôsobí prinajmenšom nepatrične.
Sochy, ktoré neoslavujú myšlienky
Zlaté podobizne funkcionárov pred školou, ktorá má prioritne vzdelávať v oblasti bezpečnosti, pôsobia skôr ako kŕčovitá snaha o status než ako akademická autorita. Pre generáciu odchovanú na internetovom humore sa areál stal okamžite „memegénom“, kde bizarné sochy prekričali akúkoľvek vedeckú prácu. Vizuálny odkaz je jasný každému okoloidúcemu. „Pozrite sa najprv na nás, až potom na to, čo učíme,“ znie asi v hlavách každému okoloidúcemu.
Najnepríjemnejším faktom na košickom súsoší nie je gýčová farba, ale fakt, že neoslavuje myšlienky, ale hierarchiu a funkciu žijúcich osôb. Je to fascinujúca, no nepríjemná ukážka toho, ako rýchlo sa inštitucionálny rešpekt dokáže zvrhnúť na čistú autopropagáciu.
