Tieto scény nemali nikdy vzniknúť. Takto sa natáčali najodpornejšie momenty z filmov, ktoré ťa zničia

Kinematografia sa vie veľmi rýchlo zvrhnúť do niečoho poriadne nechutného. Existuje veľa vedľajších žánrov, ktoré sú definované násilím, brutalitou a hnusom, a práve medzi týmito filmami existujú aj nasledujúce snímky, ktoré sme si vybrali na dôkladné preskúmanie. Určite ťa predsa niekedy zaujímalo, ako sa natáčali nechutné filmy ako Ľudská stonožka či Srbský film.

Rozhodli sme sa hlbšie pozrieť na rozhovory s tvorcami a odhaliť, aká panovala na pľaci atmosféra a čo vlastne tvorcovia týmito obscénnosťami mysleli. Nikto predsa hádam nezaplatí tak veľa peňazí za odpudivé, či? Nechutné filmy vedia mať aj nejaké posolstvo. Vraj.

Srbský film

Začneme hneď zostra, a to filmom, ktorý obsahuje aj extrémne kontroverzné scény. Snímka Srbský film, debut režiséra Srdjana Spasojevića, sa zapísal do dejín kinematografie ako jedna z najkontroverznejších a najbrutálnejších snímok všetkých čias. Dej sleduje vyslúžilého „herca“ Miloša, ktorý pre finančné zabezpečenie rodiny prijme ponuku na účinkovanie v nejasne špecifikovanom „umeleckom“ filme.

Rýchlo sa však ocitá v špirále nepredstaviteľného násilia, pričom je pod vplyvom omamných látok nútený k činom, ktoré prekračujú všetky morálne aj zákonné hranice. Snímka bola v mnohých krajinách zakázaná alebo drasticky cenzurovaná pre extrémny grafický obsah.

Nuž, táto snímka obsahuje niekoľko pekelných scén a finále, pri ktorom behá po chrbte mráz a zo žalúdka sa stáva jeden veľký kotol plný hnusu. Tvorcovia však napriek tomu tvrdia, že film nie je samoúčelný, ale slúži ako tvrdá politická alegória.

Politická alegória skrytá medzi srbským šialenstvom

Režisér Spasojević v rozhovore pre web IndieWire povedal: „Chceli sme len vyjadriť naše najhlbšie a úprimné pocity voči nášmu regiónu, ale aj voči svetu vo všeobecnosti – svetu, ktorý je obalený v cukrovej poleve politickej korektnosti, no pod touto fasádou je úplne prehnitý. Chceli sme to urobiť filmovým štýlom, ktorý máme radi.“ Ďalej povedal veľmi enigmatické vyjadrenie, že k životu by mal človek pristupovať ako k filmom pre dospelých.

„Nechcel som prezentovať svoje politické preferencie. Bolo to však nevyhnutné, pretože v Srbsku tvoria politici veľkú časť nášho života. U nás sú najväčšími televíznymi hviezdami práve oni. Aj to vyzerá ako p*rn*grafia; je to o moci, vplyve a všetkých týchto veciach. Posledných niekoľko desaťročí vojny tu v Srbsku zanechalo politickú a sociálnu nočnú moru,“ povedal na otázku ohľadom zámeru za jeho filmom.

Ľudia z celého sveta však k filmu pristupovali rôznymi spôsobmi. Kritika sa v tomto prípade rozdeľuje na dva hlavné tábory: jeden oceňuje technickú kvalitu a surovú úprimnosť posolstva, zatiaľ čo druhý film odsudzuje ako morálne dno, ktoré zašlo príliš ďaleko. Bez ohľadu na názor však zostáva dielom, ktoré testuje limity slobody umeleckého prejavu a hranicu medzi kinom a čistým patologickým šokom.