Ešte pred poludním sme ťa informovali o tom, že Spojené štáty sa chystajú vyslať na Blízky východ približne 3 000 vojakov z elitnej 82. výsadkovej divízie, aby posilnili operácie namierené proti Iránu. V utorok o tom informovali americké médiá, uvádza TASR s odvolaním sa na agentúru AFP a spravodajský portál Politico.
Posledné dni priniesli znepokojivé správy z Indického oceánu. Britský minister obrany John Healey potvrdil, že Irán sa minulý piatok pokúsil zasiahnuť strategickú britsko-americkú vojenskú základňu Diego Garcia. Hoci útok skončil neúspechom – jedna raketa zlyhala a druhú zostrelili, tento incident vyvolal na Západe vlnu otázok o skutočnom dosahu iránskeho arzenálu, informuje britský spravodajský portál BBC.
Čo sa presne stalo?
Základňa Diego Garcia leží približne 4 000 kilometrov od iránskych hraníc. Fakt, že jedna z vystrelených rakiet dokázala pred svojím zlyhaním preletieť zhruba 3 000 kilometrov, prepisuje doterajšie predpoklady o iránskych možnostiach. Teherán totiž v minulosti oficiálne deklaroval, že dosah svojich striel jednostranne obmedzil na 2 000 kilometrov.
Americké a britské sily mali o pokuse o útok jasný prehľad v reálnom čase. Vďaka satelitnej sieti a výkonným radarom (vrátane britskej stanice RAF Fylingdales) dokáže americké vesmírne veliteľstvo v Colorade sledovať dráhu každej strely od momentu štartu až po dopad.
Má Irán rakety dlhého doletu?
Izraelské tajné služby tvrdia, že Irán disponuje technológiami s dvojnásobným dosahom, než priznáva – teda až do 4 000 kilometrov. To by znamenalo, že v hľadáčiku Teheránu sa neocitla len základňa v Indickom oceáne, ale aj väčšina kontinentálnej Európy.
Odborníci sa domnievajú, že Irán môže na vojenské účely adaptovať technológie zo svojho vesmírneho programu (napr. rakety Qaem 100) alebo upravovať existujúce strely typu Khorramshahr. Podľa Sidhartha Kaushala z inštitútu RUSI je dolet „elastická veličina“ – ak sa na raketu namontuje ľahšia hlavica, jej dolet sa výrazne predĺži, hoci za cenu nižšej ničivej sily.
Je Európa v bezpečí?
Hoci teoreticky môže iránska raketa doletieť až nad britskú metropolu, analytici upokojujú verejnosť. Existuje na to niekoľko dôvodov:
- Nepresnosť: Pri letoch na extrémne vzdialenosti sa chyby v navádzaní znásobujú. Zasiahnuť konkrétny cieľ napríklad v Londýne by bolo pre Irán veľmi nepravdepodobné.
- Fyzikálne bariéry: Pri návrate do atmosféry z takej výšky potrebujú rakety špičkové tepelné štíty, ktorými Irán pravdepodobne v potrebnej kvalite nedisponuje.
- Obrana: Európu chráni protiraketový dáždnik NATO (systémy Aegis Ashore v Poľsku a Rumunsku).
Prekvapivá odolnosť Iránu
Justin Crump z agentúry Sibylline pre BBC upozorňuje na dôležitý fakt: Irán dokázal prekvapiť Spojené štáty aj Izrael napriek tomu, že jeho arzenál je už tri týždne terčom intenzívneho bombardovania. Ukazuje sa, že hoci sú iránske sily oslabené, stále majú dostatok prostriedkov na nečakané a sofistikované operácie.
