Slovenská filmová a televízna akadémia vyhlásila vo štvrtok v Bratislave laureátov národnej filmovej ceny Slnko v sieti za rok 2025. Kým nominácie reflektovali prevahu jedného filmu, napokon išlo o veľmi vyrovnaný súboj troch filmových diel minulého roka – Potopa, Otec a Nepela.
Výrazným aspektom večera boli prejavy viacerých ocenených umelcov a umelkýň, v ktorých zazneli slová upozorňujúce na kritický stav slovenskej kultúry. Najotvorenejšie a najpriamejšie pomenoval problémy herec Maroš Kramár.
Ocenené tituly
Najlepším hraným filmom sa stal film Otec. Ocenenia získal aj za najlepšiu filmovú réžiu, najlepší kameramanský výkon, najlepšiu filmovú hudbu a najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe.
Najviac cien si odniesol film Potopa. Zvíťazil v kategóriách najlepší filmový scenár, najlepší filmový zvuk, najlepšia scénografia, najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe, najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe a získal aj divácku cenu pre najobľúbenejší slovenský film za rok 2025.
Film Nepela, ktorý získal najviac – až 13 nominácií, napokon premenil na víťazstvo tri z nich. Odborníkov najviac zaujal v kategóriách najlepší filmový strih, najlepšie kostýmy a najlepšie vizuálne efekty.
Film Duchoň premenil výhru z nominácie v kategórii najlepšie umelecké masky. Jednu cenu v kategórii najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe získal aj film Karavan.
Ako najlepší televízny film, miniséria alebo seriál bola vyhodnotená miniséria Moloch. Ocenenie za najlepší dokumentárny film získal dokument Raději zešílet v divočině a cenu v kategórii najlepší animovaný film prevzal tvorivý tím filmu Príbehy z čarovnej záhrady.
Cenu v kategórii najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film získal film Ako počúvať fontány z produkcie Filmová a televízna fakulta VŠMU a réžie Evy Sajanovej.
Laureátkou ceny za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre sa stala dramaturgička, scenáristka a medzinárodne oceňovaná pedagogička Zuzana Gindl-Tatárová, ktorá bola pred 20 rokmi zakladateľkou národných filmových cien Slnko v sieti.
Kramár priamo a bez servítky
Rovnako ako minulý rok, ani tento rok STVR neodvysielala prenos z udeľovania cien. Prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA) Katarína Krnáčová pritom podľa Mediaboom uviedla, že verejnoprávna televízia záujem o odvysielanie mala. Nečakane však od neho odstúpila v januári.
Prenos nakoniec odvysielali weby 360tka, SME, Denník N, v televízii malá televízia Kanál 1.
Na rozhodnutie STVR reagovali aj niekoľkí účastníci večera. „Vo svete sa herci vyjadrujú k politike, tak si myslím, že aj my by sme sa mohli bez hanby vyjadrovať,“ povedal Maroš Kramár. „Tento rok sa v našej televízii rozhodli, že to dokonca ani neodsnímajú. Ani pre tie ďalšie generácie… Myslím si, že je to veľká hanba. Mali by sa hanbiť nielen v tej našej televízii, ale aj ministerstvo kultúry, aj celá vládna garnitúra. Dosť bolo Fica,“ pokračoval ostro predtým, ako uviedol kategóriu najlepší film.
Dá sa očakávať, že v najbližšom čase Kramár so STVR spolupracovať nebude. Riaditeľka telerozhlasu Martina Flašíková reagovala na oveľa miernejšie slová kritiky, ktoré nedávno zazneli na odovzdávaní cien Radio Head Awards tým, že umelcom popriala veľa úspechov mimo priestoru Slovenskej televízie a rozhlasu.
Silné slová
„Ďakujem pekne, nečakal som to,“ povedal Milan Ondrík po tom, čo mu bola udelená cena za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej roli. „Od rána mám nervy, ako povedať príhovor tak, aby sa nestal virálnejším ako práca, za ktorú tu stojím. Poviem to asi jednoducho. Po mojom poslednom príhovore a poďakovaní sa strhla enormná vlna kritiky typu ‚povedal si málo, si alibistický, respektíve, na čo si otváraš papuľu,‘“ odkázal na svoj prejav na odovzdávaní cien Krištáľové krídlo.
„Ja sa tu cítim bezpečne, pretože vás tu vidím. Vďaka vám kultúra nezanikne. Som o tom presvedčený. To nie sú len prázdne slová, ja som o tom presvedčený,“ dodal Ondrík.
Roman Kelemen, ktorý získal cenu za najlepší strih vo filme Nepela, poukázal na to, že postavenie príslušníkov LGBT menšiny sa na Slovensku za desaťročia veľmi nezmenilo. „Nenávisť voči queer ľuďom a nenávisť voči inakosti je stále veľmi silne prítomná. Paralela medzi tým, ako sa cítil Ondrej Nepela ako queer človek v režime, ktorý každý príčetný človek musí odsúdiť, je až strašidelne podobná, ako sa mnohí queer ľudia cítia dnes,“ vyhlásil Kelemen.
„To obdobie temna, ktoré teraz prežívame v spoločnosti, v kultúre, myslím si, že nepotrvá večne. Viem s istotou povedať, že potrvá kratšie ako trvá vyrobiť animovaný film,“ vtipne podotkol producent Juraj Krasnohorský.
