Slovenský europoslanec Milan Mazurek nedostal víza do Spojených štátov amerických, informuje SME. Mazurek, ktorý je členom hnutia Republika a v minulosti pôsobil v Kotlebovej Ľudovej strane Naše Slovensko, nemá núdzu o kontroverzné vyjadrenia a konflikty so zákonom.
Za rasistické výroky v žilinskom rádiu bol Milan Mazurek právoplatne odsúdený, v dôsledku čoho prišiel o poslanecký mandát. Zákaz vstupu do USA teda pre neho nie je prvým prípadom, kedy by mu niekto dal najavo, že pre jeho vyjadrenia a aktivity nemá pochopenie.
Do USA a Anglicka sa nedostane
„Práve som prišiel z americkej ambasády v Bruseli. Zamietli mi víza s odôvodnením, že som vraj na zozname členov n*cistickej strany. Takže mám zakázané cestovať do Anglicka aj USA,“ napísal Mazurek v príbehu na Instagrame.
Americký Zákon o imigrácii a občianstve (Immigration and Nationality Act – INA) obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré bránia vstupu do krajiny osobám, ktorých politická príslušnosť môže byť problematická.
Jeden z bodov – Členstvo v totalitných stranách (INA § 212(a)(3)(D)), zakazuje vstup do USA osobám, ktoré sú členmi strán podporujúcich totalitné režimy. Ak je krajne pravicová strana (napr. neon-cistická alebo neof*šistická) úradmi USA klasifikovaná ako totalitná, jej členovia sú automaticky považovaní za neprijateľných (inadmissible).
Od 1. januára 2026 platí aj Prezidentská proklamácia 10998, pomocou ktorej je možné zamedziť vstup do krajiny osobám, ktoré „podnecujú k nenávisti“, „schvaľujú násilný extrémizmus“ alebo „predstavujú hrozbu pre verejnú bezpečnosť“.
Mazurekova politická kariéra
Mazurekova cesta do širšieho povedomia verejnosti sa začala v roku 2016, keď sa ako mladý kandidát vtedy mimoparlamentnej strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) prekrúžkoval do Národnej rady SR. Mazurek sa rýchlo vyprofiloval ako radikálny rečník, pričom jeho politický štýl bol od počiatku postavený na ostrej kritike rómskej menšiny, migrácie, Európskej únie a liberálnych hodnôt.
Zlomovým bodom jeho kariéry bol rok 2019, kedy sa stal prvým slovenským poslancom v histórii, ktorý prišiel o mandát v dôsledku právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin. Najvyšší súd SR potvrdil verdikt za jeho rasistické výroky na adresu rómskej komunity v žilinskom rádiu.
Napriek strate kresla a finančnej pokute sa mu však podarilo premeniť rolu „obete systému“ na politický kapitál. V parlamentných voľbách v roku 2020 získal masívnu podporu voličov a do parlamentu sa vrátil s ešte silnejším mandátom.
Vnútorná dynamika v ĽSNS však postupne viedla k rozkolu. Mazurek spolu s ďalšími tvárami strany ako Milan Uhrík vyjadril nesúhlas s koncentráciou moci v rukách predsedu Mariana Kotlebu a v roku 2021 zo strany vystúpil. Následne sa stal spoluzakladateľom hnutia Republika, ktoré sa pokúsilo o rebrand extrémizmu do podoby prijateľnejšieho národného konzervativizmu. Tento krok mu umožnil osloviť širšie spektrum voličov, ktorí hľadali radikálnu opozíciu, no odrádzala ich priama väzba ĽSNS na neoľudácku tradíciu.
V súčasnosti Mazurek pôsobí ako vplyvná postava na sociálnych sieťach, kde prostredníctvom videí a livestreamov buduje silnú komunitu podporovateľov. Jeho politický výtlak spočíva v schopnosti artikulovať hnev časti obyvateľstva voči aktuálnemu politickému establišmentu. Jeho kariéra tak zrkadlí širší trend vzostupu antisystémových síl v strednej Európe.
