Poznáte ten pocit, keď váš partner stojí pred práčkou ako pred ovládacím panelom vesmírnej lode a tvári sa, že nevie, ktoré tlačidlo stlačiť? Niektorí muži vedia dotiahnuť predstieranú neschopnosť, známu aj ako weaponized incompetence, do absolútnej dokonalosti. Namiesto pomoci v domácnosti radšej zvolia taktiku totálneho zmätku, len aby ich nabudúce nikto o nič nežiadal.
Prečesali sme diskusné fórum Reddit a vybrali sme pre vás tie najneuveriteľnejšie príbehy. Títo páni totiž prekročili všetky hranice zdravej logiky a ich „omyly“ vás zaručene vytočia aj pobavia zároveň.
1. Päť dní po narodení nášho dieťaťa sa ma môj manžel opýtal, kde sa kupujú plienky. Musela som sa trikrát zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť, aby som nevybuchla. Celé tehotenstvo som strávila čítaním rodičovských príučiek, chodením na kurzy pre matky, vzdelávaním sa v oblasti starostlivosti o dieťa. A on? On si za deväť mesiacov ani nevšimol, že v supermarkete chodí okolo plienok.
2. Bola som na služobnej ceste – veľmi dôležitej služobnej ceste, na ktorú som sa síce tešila, no bola som z nej aj poriadne nervózna. Prvé ráno, pracovná schôdzka, sedem neprijatých hovorov od muža. Myslela som si, že sa s deťmi stalo niečo vážne. Nie. Len nevedel nájsť v lekárni detský ibuprofen. Volal mi, lebo chcel, aby som ho objednala cez internet v tej konkrétnej lekárni a on ho mohol len vyzdvihnúť.
3. Niekoľko mesiacov po tom, čo sme začali spolu bývať, som ho požiadala, aby vyložil umývačku riadu. Povedal mi, že to nemôže spraviť, lebo nevie, čo kam patrí. Pozrela som sa naňho a povedala: „A takto sa to ani nenaučíš. Prestaň sa vyhovárať a choď.“ Asi nikoho neprekvapí, že sme napokon išli od seba.
4. Skoro som odpadla, keď ma moja nevlastná mama požiadala, aby som prišla večer k nim a uvarila otcovi večeru. Ona totiž musela niekam ísť a nechcela, aby „otec ostal hladný“. Spýtala som sa, či otec nemá ruky, lebo keď som ho videla naposledy, boli tam. Obe dve.
5. Ako rodina sme išli do zábavného parku, v ktorom sme sa rozdelili na dve skupiny. Ja s mamou sme išli na „babské“ atrakcie, zatiaľ čo otec mal zobrať 7-ročného bratranca na tie „chalanské“. Dohoda bola, že sa stretneme o ôsmej večer a spoločne sa navečeriame. Môj otec odišiel z domu s 10 % batérie na telefóne a neunúval sa zapamätať si miesto, kde sa máme stretnúť.
Namiesto toho, aby sa nás snažil nájsť, si sadol do náhodnej reštaurácie a čakal, až my nájdeme jeho. To sa nám podarilo až okolo polnoci, no jemu to vôbec neprekážalo. Spokojne si tam vysedával a pozeral telku. Vôbec mu neskrslo v hlave požiadať čašníka, či si môže nabiť mobil, alebo si od neho zavolať. Keď sme ho našli – vlastne úplnou náhodou, podotýkam – nonšalantne z neho vypadlo: „Akurát som začal zvažovať, že vás pôjdem dať vyhlásiť.“
6. Môj dedko skúšal na babku rôzne ťahy, aby sa vyhol domácim prácam. Keď ho poslala zapnúť práčku, namiesto jednej odmerky do nej nasypal celé balenie pracieho prášku. Práčka vytiekla, vytopila celú pivnicu a babka ho viac prať neposlala. To isté spravil aj s umývačkou riadu. Spamätal sa, až keď babku hospitalizovali a zrazu sa musel o domácnosť starať on.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
