V obci Bijacovce na Spiši sa v nedeľu odohral skutočne zaujímavý a kuriózny prípad. Podľa televízie TA3 polícia nariadila exhumáciu jedného z hrobov. Muži zákona totiž dostali správu o tom, že z podzemia sa ozýva búchanie. Celý príbeh tak vzápätí získal priam hororovú a mysterióznu atmosféru. Záhadný zvuk však nemali počuť len občania, ale aj samotní policajti.
Mohlo sa stať, že pochovali niekoho, kto v skutočnosti nebol mŕtvy? V minulosti sa síce podobné prípady stávali, v dnešnej dobe k nim však prakticky nedochádza. Polícia však nechcela nechať nič na náhodu a nariadila exhumáciu. Nebožtík v hrobe ležal už 18 dní. Zomrel na otravu krvi pri amputácii nohy.
Otvorenie hrobu
Záhada prilákala viacero zvedavcov, vrátane príbuzných zosnulého, ktorí sledovali otvorenie hrobového miesta. Žiadny šok sa však nekonal. Akonáhle otvorili truhlu, experti uviedli, že zosnulý sa nachádza v rovnakej polohe, v akej ho pochovali. Nateraz sa nepotvrdili ani žiadne známky pohybu v rakve. Polícia však napriek tomu nariadila prevoz na súdnu pitvu. Telo v rakve sa síce nehýbalo, ale práve pitva môže odhaliť, či sa životné funkcie pochovanej osoby mohli po pohrebe prejaviť.
Fenomén, ktorý má vlastnú fóbiu
Spomenuli sme, že k takzvanému predčasnému pohrebu, keď sa omylom pochovali živí ľudia, v minulosti občas dochádzalo. O tomto fenoméne sme ti priniesli aj samostatný článok. Téma predčasného pohrebu sa stala námetom aj pre viaceré hororové poviedky, pričom najznámejšou je zrejme Predčasný pohreb od Edgara Allana Poea. Existuje dokonca aj fóbia z toho, že človeka pochovajú zaživa, nazýva sa tafefóbia. K prípadom pochovania zaživa dochádzalo už v antike.

Napríklad bývalý konzul Aviola bol považovaný za mŕtveho. V starovekom Ríme sa mŕtve telá spaľovali a Aviola sa prebudil priamo na hranici, kde mu už nedokázali pomôcť. Známy je aj príbeh rímskeho cisára Zenona, ktorého v bezvedomí pochovali do sarkofágu. Zenon naň búšil a kričal z neho celé tri dni. Keďže však Zenona jeho manželka nenávidela, zakázala sarkofág otvoriť, čo sa mu stalo osudným. Hovorí sa, že aby prežil, musel zjesť svoje topánky a napokon aj ruky. Tento príbeh však nie je hodnoverne historicky doložený a zrejme ide o legendu.
Podobné prípady však nie sú predmetom dávnej minulosti. Ako uvádza portál News247, v roku 2014 došlo k predčasnému pochovaniu v Grécku. 45-ročnú ženu vyhlásili za mŕtvu a pochovali ju. Neskôr sa prebrala, zomrela však na udusenie. Deti, ktoré sa hrali blízko cintorína, tvrdili, že počuli desivé výkriky vychádzajúce spod zeme.





















