Niektoré momenty by sme najradšej vymazali z pamäti, no namiesto toho sa k nim vraciame vždy, keď zavrieme oči. Presne také sú trapasy, ktoré ľudí prenasledujú ešte roky. Zo zozbieraných príhod z rôznych sociálnych sietí, vrátane Redditu, vznikol výber situácií, pri ktorých sa budete smiať aj plakať zároveň. Pripravte sa na dávku nepríjemných spomienok, ktoré sú síce cudzie, no až podozrivo povedomé.
1. Keď som odchádzala z čerpacej stanice, všimla som si, ako pri jednej z púmp stojí veľmi atraktívny muž a tankuje. Väčšinou nie som taká odvážna, no v ten deň som nabrala odvahu. Poslala som mu vzdušnú pusu a vzápätí to napálila do taxíka, ktorý išiel predo mnou.
2. Neskoro večer nešlo nič v telke, tak som chvíľu z recesie pozerala záznam zo stretnutia nejakého šialeného náboženského združenia. Kazateľ bol značne mimo a všetko označoval za „Boží dar“. Keď som neskôr vypustila psa na ulicu, nech sa vyšpiní, kým pôjdeme spať, nahlas som si prdla. Môj pes sa naľakal, tak som sa k nemu zohla, poškriabala ho za uchom a povedala: „Čo sa ľakáš? Veď to je len Boží dar.“
Vtom som spoza kríkov začula pridusený smiech. Vôbec som netušila, že tam celý čas stojí môj sused. Rýchlo som zobrala psa a pratala sa domov, červená až za ušami. Stretávame sa pravidelne, niekoľkokrát do týždňa, a ani nechcem vedieť, čo si o mne od toho momentu myslí.
3. Pasová kontrola na letisku – moja prvá, odkedy sa celý proces elektronizoval a už stačilo len naskenovať pas. Pracovník letiska mi povedal, nech naskenujem pas tvárou dole, no ja som počula: „Naskenujte tvár dole.“ Tak som priložila svoju tvár na skener a čakala.

4. Môj dedko sedel vo vlaku, keď si všimol oproti sebe zabudnutý ruksak. Muž, ktorý ho tam nechal, akurát vystupoval z vlaku, preto ho dedko rýchlo schmatol a utekal za ním. „Toto ste si zabudli!“ zakričal po ňom a hodil ruksak na nástupište akurát v momente, keď sa začali zatvárať dvere a vlak odchádzal. Nebol to jeho ruksak.
5. Pediatrička sa ma snažila presvedčiť, že môj syn zase toľko nevyvádza a sú aj horšie deti. Ako príklad uviedla svojho pacienta, ktorý prišiel so zlomenou rukou, pretože sa snažil zoskočiť zo stola a dotknúť sa pri tom stropu. Neuvedomila si, že ten pacient bol môj syn.
6. Keď som mal dvanásť alebo trinásť, zbieral som kartičky s obrázkami superhrdinov. Niekedy som si tie, ktoré mali na sebe ženské postavy, pchal do nohavíc. Spredu. Aby sa „dotýkali“ mojich intímnych partií. Nikdy nezabudnem na moment, keď som na to v škole zabudol, stiahol si nohavice a obrázok vypadol von. Ešte teraz sa mi od poníženia točí hlava, keď si na to spomeniem.
7. Držala som svoju mačku, aby jej veterinár mohol pichnúť injekciu. Metala sa, kvílila a snažila sa ujsť, tak som jej na upokojenie chcela dať pusu. V tom chaose som si neuvedomila, že ju práve na tom mieste drží veterinár, a namiesto mačacej hlavy som pobozkala jeho ruku.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane





















