Internet je plný zvláštnych príbehov, pričom poštári ich majú na rozdávanie. Každý deň sa dostávajú k zásielkam, ktoré dokážu prekvapiť aj skúseného doručovateľa. Práve preto sme sa pozreli na diskusiu na Reddite, kde ľudia z tejto profesie otvorene zdieľali svoje najbizarnejšie zážitky. Príhody, ktoré sme zozbierali, ukazujú, že ich práca nie je len o listoch a balíkoch, ale často aj o poriadne nečakaných situáciách.
1. Na pošte sa venujem strateným zásielkam. Keď sa ich nepodarí doručiť na správnu adresu, mojou úlohou je vypátrať odosielateľa a zabezpečiť kompenzáciu. Je až komické, koľkokrát som musel vybavovať kompenzáciu pre ľudí, ktorí posielali poštou surové mäso. V lete. V Austrálii, kde teploty bežne dosahujú hranicu 40 stupňov.
2. Keď som mal asi šestnásť, zobudilo ma klopanie na dvere. Stál tam poštár a v ruke držal citrón, na ktorom bol lepiacou páskou prilepený papier s mojou adresou. Bol rovnako zmätený ako ja, no keďže citrón mal známku, musel ho doručiť. Nakoniec som zistil, že ho poslala moja sestra, ktorá akurát študovala na univerzite v inom štáte. Myslela si, že to bude vtipné.
3. Minulé leto som doručoval chlapíkovi, ktorý mal doma úle, živé včely. Celý deň so mnou jazdili v dodávke a namiesto hudby som počúval ich bzukot. Veľmi netradičný zážitok.
4. Môjmu otcovi raz dávno, ešte v 90. rokoch, prišiel poštou pytón. Áno, živý had. Jeho predchádzajúci majiteľ ho už nechcel, tak ho ako správny chren vložil do škatule a tú odoslal na náhodnú adresu. Otec ho odniesol naspäť na poštu, no nikto mu neveril. Napokon sme museli zavolať exotického veterinára, aby ho prišiel „odchytiť“.
5. Raz som našiel v jednej krabici kebab. Omáčka z neho presiakla až na povrch, takže všetky ostatné listy, ktoré som mal v ten deň doručiť, ostali zababrané a zamastené. Auto mi ešte dva dni zaváňalo čili omáčkou a pokazenou majonézou.
6. S kamarátom sme si dlhé roky zvykli posielať poštou jeden krajec chleba. Len tak v obálke. Naša tradícia zanikla, keď sa presťahoval do Austrálie. Chlieb by totiž asi neprešiel colnou kontrolou.
7. Pred niekoľkými rokmi som narazil na ľudské zuby. Keď som manipuloval s krabicou, nešťastnou náhodou sa mi ju podarilo roztrhnúť, pričom sa mi na zem vysypalo asi 200 zubov. Musel som ich pozametať, vložiť do inej škatule a odoslať adresátovi. Chvalabohu, že putovali na stomatologickú kliniku, a nie k nejakému psychopatovi.
8. Raz som musel otvoriť zásielku, ktorá nám zasmradila celú poštu. Našiel som v nej otvorené balenie sardiniek v paradajkovej omáčke. Celý týždeň sme vetrali ako pomätení a pach aj tak pretrvával. Dodnes preklínam človeka, ktorý to poslal.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
