Escape roomy majú povesť miest, kde si človek precvičí logiku, tímovú spoluprácu aj schopnosť riešiť stresové situácie. Realita však často pripomína skôr improvizovanú komédiu než serióznu detektívku. Stačí pár minút v uzavretej miestnosti, trochu tlaku a zrazu sa dejú veci, ktoré by nenapadli ani ostrieľanému scenáristovi. Prevádzkovatelia slovenských escape roomov majú v zásobe príbehy, pri ktorých sa smejú ešte dlho po skončení hry. A boli takí milí, že sa o niektoré z nich podelili aj s nami.
Keď logika dostane dovolenku
Escape roomy od The Rooms pravidelne zažívajú momenty, keď hráči úplne vypnú racionálne uvažovanie. V miestnosti Stratení v čase majú starý gramofón s obrázkom malého psa. Pre väčšinu ľudí ide o obyčajný detail, no jedna skupina sa na ňom zasekla tak dlho, že si vypýtala pomôcku. Gamemaster si z nich vystrelil a odporučil im, aby do gramofónu začali štekať. A oni to naozaj urobili. Smiech na druhej strane kamery bol taký silný, že hra na chvíľu úplne zastala.
Podobne absurdná situácia nastala aj v pirátskej hre. Tá obsahuje jednoduché lineárne bludisko, z ktorého existuje len jedna cesta von. Napriek tomu sa v ňom jedna skupina dokázala stratiť. Chodili dokola, vracali sa na rovnaké miesta a ignorovali správny smer. Nakoniec musel zasiahnuť gamemaster, vojsť priamo do hry a osobne ich vyviesť von.
Kreativita hráčov však nepozná hranice ani vo fantasy svete. V hre Spoločenstvo prsteňa sa jedna skupina rozhodla, že sa ukryje pred Sauronom pomocou zrkadla. Nastavili ho smerom k „nepriateľovi“, aby ich nevidel, čo síce nedávalo žiadny zmysel, ale aspoň to prinieslo ďalší dôvod na pobavenie.
Hlad, upratovanie a extrémne rýchle rezervácie
Escape roomy nie sú len o hádankách, ale aj o zvláštnych ľudských návykoch. V The Rooms si jedna hráčka počas hry jednoducho sadla bokom a vytiahla desiatu. Snažila sa pôsobiť nenápadne, no keďže sa posadila rovno pred kameru, vôbec jej to nevyšlo. Zatiaľ čo jej tím riešil úlohy, ona riešila len vlastný hlad. Nuž, priority.
Zaujímavé situácie vznikajú aj mimo samotnej hry. Personál si spomína na telefonát od muža, ktorý chcel prísť okamžite. Keď mu ponúkli termín o desať minút, odpoveď znela: „To je neskoro, dovidenia!“ Inokedy zas volala slečna o 14:19 s otázkou, či môže prísť na 14:20. Čas v escape roomoch zjavne plynie inak než v bežnom svete.
Niektorí hráči sa snažia byť až príliš poriadkumilovní. Jedna skupina po sebe „upratala“ tak dôkladne, že presunula všetky kartičky, kódy aj pomôcky na úplne iné miesta. Všetko bolo krásne uložené, len nič nebolo tam, kde má byť. Gamemasteri potom lúštili hádanku, ktorú vlastne hráči urobili.
Keď hráči zájdu až za hranicu absurdity
Escape room Zazito.ooo v Bratislave posúva hranice bizarnosti na úplne novú úroveň. V ich hre Divný dom čaká na hráčov úloha, pri ktorej musí jeden z nich stlačiť tlačidlo a zároveň sa „obetovať“, teda zavrieť za mrežu. Autori miestnosti zámerne pripravili všetko tak, aby sa tomu nedalo vyhnúť, no jedna skupina sa rozhodla obísť pravidlá za každú cenu. V miestnosti neexistuje nič dostatočne dlhé na stlačenie tlačidla bez obety… teda okrem záchodovej kefy. Skutočnej, špinavej záchodovej kefy, ktorá sa normálne používa presne na to, na čo sa používať má. A presne po nej hráči siahli.
Keďže tlačidlo má úzky otvor, bolo jasné, ktorú časť museli držať v ruke. Ani tento „geniálny plán“ im však nepomohol. Tlačidlo nestlačili a nakoniec aj tak museli obetovať člena tímu. Prevádzkovatelia následne radšej kúpili inú kefu, ktorú už takto nikto nepoužije.
Podobnú dávku odhodlania predviedla aj skupina v hre Divný autobus. Namiesto klasického riešenia hádaniek sa na vec rozhodli ísť silou. Chceli rozbiť okno, no nie kvôli úniku, ale aby našli správnu cestu ku kľúču, ktorý visel na reťazi. Logika síce pokrivkávala, no odhodlanie nechýbalo. Našťastie zasiahla obsluha skôr, než by sa autobus premenil na vrak.
Ešte väčšie prekvapenia prinášajú mestské hry. Niektorí hráči totiž nadobudnú pocit, že o ich misii vie celé mesto. Bez hanby sa preto pýtajú náhodných ľudí na riešenia úloh, od predavačov až po mestských policajtov. V jednom prípade to zašlo až tak ďaleko, že skupina vošla do areálu hradu, ktorý bol práve uzavretý kvôli vládnej návšteve. Mysleli si, že tam určite nájdu indíciu. Namiesto nej ich však čakala potýčka s políciou.
Hlásky, ktoré by nevymyslel ani scenárista
Aj žilinská escape room Gallo Escape Rooms má vlastnú zbierku výrokov, ktoré stoja za zapamätanie. Počas jednej hry rodič vyzval deti, aby niečo spočítali. Tie ho však okamžite uzemnili vetou: „Ale veď my máme prázdniny!“ Logika hovorila jasne – keď sú prázdniny, matematika neexistuje.
Iná návštevníčka sa zas v zápale hry spýtala: „Kde sa nachádza Kuba? V ktorom štáte?!“ Panika z časového limitu dokáže človeku zamotať aj základné geografické vedomosti. Hádanky zrazu pôsobia oveľa ťažšie, než v skutočnosti sú.
A potom je tu klasika, hľadanie kódu. Jedna skupina potrebovala štvormiestnu kombináciu. Jeden z členov tímu sebavedomo zahlásil: „Potrebujeme štvormiestny kód. Tak to bude 1, 2, 3, 4!“ Sebadôvera bola obdivuhodná, výsledok už menej.
