Keď bol človek malý, stačilo naozaj málo a mal pocit, že žije ako kráľ. Luxus neznamenal víkend v päťhviezdičkovom hoteli ani drahé hodinky. Luxus mal úplne inú podobu. Bol to druhý jogurt len pre seba, pizza v strede týždňa alebo nový peračník bez toho, aby sa starý musel úplne rozpadnúť. Dnes sú to veci, nad ktorými mávneš rukou. Kedysi však predstavovali malý sviatok.
Vlastná izba bola vyšší level života
Kto mal ako dieťa vlastnú izbu, ten bol v očiach ostatných takmer aristokrat. Nebolo treba deliť sa o skrine, svetlo, kazety ani o to, kto zhasne lampu. Vlastná izba nebola len miestnosť. Bola to osobná republika. Miesto, kde si mohol zavrieť dvere a tváriť sa, že máš všetko pod kontrolou.
Dnes je vlastná izba pri dospelom živote úplný základ. Kedysi to však pôsobilo ako niečo, čo majú len deti z amerických filmov alebo spolužiaci, ktorým sa očividne darí až priveľmi dobre.
Pizza cez týždeň bola udalosť
Dnes si človek objedná jedlo jedným klikom a o chvíľu rieši, prečo mešká kuriér. Kedysi bola pizza v utorok skoro absurdná predstava. Pizza patrila na oslavy, návštevy, výnimočné dni alebo minimálne na sobotu. Ak sa objavila na stole len tak, bez jasného dôvodu, znamenalo to, že vo vesmíre sa stalo niečo mimoriadne. Rovnako fungovali aj veci ako hranolky z fastfoodu, Coca-Cola v skle alebo chipsy bez návštevy. Dnešnému dieťaťu to možno príde normálne. Kedysi to bol malý jackpot.
Značkové tenisky znamenali spoločenský status
Ak mal niekto v triede Nike, Adidas alebo dokonca niečo, čo vyzeralo zahranične, pôsobil ako človek z vyššej ligy. Značkové veci neboli bežná nákupná položka. Boli to predmety spoločenského rešpektu. Kto ich mal, ten ich nenosil. Ten ich prezentoval. Dnes si veľa ľudí kúpi tenisky online medzi dvoma meetingmi. Kedysi to bola investícia, ktorá sa riešila doma, v obchode aj v škole.
Kinderko bez dôvodu bolo čisté bohatstvo
Najväčší luxus detstva nebol drahý. Bol nečakaný. Kinder čokoláda, nanuk cestou z mesta, časopis pri pokladni alebo hračkárstvo bez narodenín. To boli momenty, ktoré sa pamätali dlho. Nie preto, že by stáli veľa, ale preto, že neboli samozrejmé. Dospelosť je v tomto smiešna. Veci, ktoré nás kedysi vedeli úprimne rozžiariť, dnes kupujeme automaticky. A pritom práve vtedy mali najväčšiu hodnotu.
Luxus sa zmenil, pocit ostal
Na detstve je krásne to, že luxus nebol otázkou ceny, ale vzácnosti. Nešlo o to, čo bolo najdrahšie. Išlo o to, čo nebolo každý deň. Aj preto si tie momenty pamätáme tak silno. Neboli veľké. Boli len naše. A možno práve preto pôsobili väčšie než všetko, čo si dnes kupujeme bez rozmýšľania.
