Keď je reč o filmových adaptáciách knižných príbehov, vždy sa objaví nejaký chlapík, ktorý povie „kniha bola lepšia“. Niekedy je týmto chlapíkom samotný autor predlohy. Dôvodov, prečo takáto situácia nastáva, môže byť niekoľko.
Produkcia filmov je veľmi náročný proces, do ktorého sa zapája mnoho ľudí a často stačí, ak jeden jediný z nich má na vec svoj názor a zmení sa charakter celého diela. Mnohokrát si nejaký funkcionár jednoducho udrie po stole a presadí dramatický zásah do predlohy.
Dôvodom sváru je často aj neprehľadný svet duševného vlastníctva, ktorý umožňuje filmárom získať práva na knižnú adaptáciu bez toho, aby bolo tvorcovi predlohy umožnené pripomienkovať vznikajúci film. Prípadov filmových a seriálových adaptácií, ktoré autor predlohy kritizuje alebo vyslovene neznáša, je prekvapivo veľa. Toto je zopár najznámejších z nich.
Ja, legenda
Postapokalyptický román Richarda Mathesona z roku 1954 sa stal veľkou inšpiráciou pre žáner, v ktorom tajuplná choroba mení ľudí na monštrá. Príbeh bol aj trikrát priamo adaptovaný – išlo o snímky Posledný muž na Zemi (1964), The Omega Man (1971) a Ja, legenda (2007).
Matheson ani jeden z týchto filmov nepovažoval za hodnovernú adaptáciu. Hoci nikdy nebol veľmi kritický a dokázal pochváliť jednotlivé aspekty filmov, zastával názor, že žiadna adaptácia nedokázala naplno vyjadriť myšlienku jeho knihy. „Neviem, prečo je Hollywood taký fascinovaný mojou knihou, keď ju nikdy nenatočia tak, ako som ju napísal,“ povedal Matheson.
Americké psycho
Dnes kultový film Americké psycho mal za sebou dlhú a náročnú genézu. Vzduchom lietalo množstvo nápadov a známych mien, ktoré by sa s projektom mohli spojiť – v jednom momente bola hlavná rola pridelená Leonardovi DiCapriovi. Napriek tomu, že ide o skvelý film, autor knižnej predlohy Bret Easton Ellis nie je úplne spokojný.
Tvrdí, že koncept „nespoľahlivého rozprávača“ v podobe protagonistu Patricka Batemana sa nepodarilo plnohodnotne previesť na plátno, čo zároveň označuje za veľmi náročnú úlohu. Filmovú adaptáciu z toho dôvodu považuje za „nepotrebnú“. Ešte horšie renomé má brak zvaný Americké psycho 2 (2002), ktorý nemá s knihou nič spoločné a názov k nemu bol prilepený počas produkcie len preto, že išlo o úspešnú značku.
Nekonečný príbeh
Fantasy film, ktorý so svojou močiarnou scénou traumatizuje už niekoľko generácií detských divákov, natočil Wolfgang Petersen podľa knihy Michaela Endeho. Ende sa spočiatku tešil, že jeho dielo bude sfilmované – práva predal za 50-tisíc dolárov a ako konzultant sa podieľal na práci na scenári.
Neskôr však došlo k zmenám v scenári, ktoré Ende neschválil. Žiadal zastavenie natáčania či zmenu názvu, čoho sa domáhal aj súdnou cestou (prehral). Výsledný film Ende nazýva obrovským gýčom, ktorý sa prieči svojej vlastnej logike a predčasne končí v trinástej kapitole knihy.
Hra o tróny
Seriál Hra o tróny, ktorý vychádza z knižnej série Pieseň ľadu a ohňa od R. R. Martina, sa stal hotovým fenoménom. Diváci nedočkavo hltali každú jednu novú epizódu a s veľkolepým finále sa spájali veľké očakávania. Očakávania, ktoré sa podľa mnohých nepodarilo naplniť.
Medzi kritikov finále Hry o tróny patrí aj R. R. Martin. Podľa neho bolo nielen predčasné – žiadal, aby mal seriál aspoň desať sérií, ale aj príliš optimistické. Spisovateľ fanúšikom sľubuje, že keď sa mu konečne podarí vydať ďalšiu knihu, tak sa dočkajú finále, ktoré bude určite omnoho temnejšie.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.
