Slovenským väzenstvom otriasajú vážne zistenia, ktoré vrhajú tieň na dodržiavanie základných ľudských práv v našich nápravných zariadeniach. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský po hĺbkovom monitoringu v ústave v Hrnčiarovciach nad Parnou bije na poplach. To, čo malo byť miestom nápravy a resocializácie, sa podľa svedectiev odsúdených v niektorých prípadoch zmenilo na priestor, kde o poriadku rozhoduje hrubá sila a fyzické tresty.
Tento alarmujúci stav nenechal chladným ani najvyššie miesta prokuratúry, ktoré museli okamžite zasiahnuť. Ako informoval web Topky, ombudsman upozorňuje, že ak štát dopustí, aby sa za múrmi väzníc používalo násilie ako výchovný prostriedok, hazarduje so samotnými princípmi právneho štátu. Zistenia tímu kancelárie verejného ochrancu práv naznačujú, že nejde o ojedinelé incidenty, ale o systémové zlyhania v ochrane odsúdených pred zlým zaobchádzaním.
Väzenie plné fyzického násilia
Podľa hovorcu Branislava Gigaca je absolútne najzávažnejším bodom správy podozrenie na fyzické násilie zo strany dozorcov. „Najzávažnejším zistením monitoringu je dôvodné podozrenie na fyzické násilie zo strany niektorých príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Z rozhovorov s odsúdenými vyplynulo, že vo viacerých prípadoch mali byť používané fyzické tresty, najmä facky, ako prostriedok na zabezpečenie poslušnosti,“ uviedol hovorca. Približne tretina oslovených väzňov potvrdila, že násilie je v ústave realitou.
Reakcia ombudsmana Dobrovodského sa dá popísať ako nekompromisná. Zdôraznil, že ani odsúdenie za trestný čin nikoho nezbavuje ľudskej dôstojnosti. „Ak sa potvrdí, že fyzická sila bola používaná ako forma trestu alebo zastrašovania, ide o absolútne neprípustné konanie. Konanie, ktoré je v priamom rozpore so základnými princípmi ochrany ľudskej dôstojnosti a právneho štátu. Ani výkon trestu odňatia slobody nezbavuje človeka jeho základných práv a dôstojnosti,“ vyhlásil.
Ako sa to podpisuje na duševnej stránke väzňov?
Monitoring sa však nepozeral len na modriny, ale aj na duševnú stránku výkonu trestu, kde zistil katastrofálne podmienky v takzvaných „céčkových“ oddieloch. Väzni tu majú minimálny prístup k odbornej liečbe závislostí a resocializačným aktivitám, čo namiesto nápravy vedie k apatii. „Výkon trestu nesmie viesť k pasivite, sociálnej izolácii a rezignácii na pozitívnu zmenu správania. Štát má povinnosť vytvárať podmienky, ktoré podporujú resocializáciu a znižovanie rizika recidívy,“ podčiarkol ombudsman.
Okrem psychického tlaku čelia odsúdení aj nedôstojným materiálnym podmienkam. Monitorovací tím zdokumentoval opotrebované vybavenie ciel a ubytovacie priestory, ktoré by v 21. storočí nemali existovať. Napriek tomu sa našli aj svetlé výnimky, ako napríklad oddiel špecializovaného zaobchádzania, kde personál pristupuje k ľuďom individuálne.
Vedenie ústavu sa však k mnohým výčitkám postavilo defenzívne a časť návrhov na nápravu odmietlo s odvolaním sa na nízku motiváciu odsúdených či bezpečnostné limity. Do prípadu musela nakoniec vstúpiť Generálna prokuratúra SR, ktorá v novembri 2025 vykonala v Hrnčiarovciach mimoriadnu previerku.
Tá podľa hovorkyne Zuzany Drobovej sčasti potvrdila zistenia ombudsmana a vyústila do prijatia nápravných opatrení. Najvážnejším dôsledkom kontroly je však fakt, že v jednom prípade už prebieha trestné stíhanie voči príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže kvôli podozreniu z trestnej činnosti, čo len potvrdzuje vážnosť situácie za väzenským múrom.
