Hoci sa za zlatý vek sci-fi v kinematografii zvyčajne považuje éra Georgea Lucasa či Stevena Spielberga, skutočný vizuálny a filozofický prevrat nastal oveľa skôr. A neprišiel z Hollywoodu, ale z pražských ateliérov na Barrandove.
Písal sa rok 1963 a do kín vstúpila Ikarie XB 1 – ambiciózna vízia režiséra Jindřicha Poláka, ktorá svojou nadčasovosťou vyrazila dych nielen domácim divákom, ale aj svetovým kritikom.
Odvaha prekročiť hranice žánru
Ikarie XB 1 vznikla na motívy románu K mrakom Magellanovým od svetoznámeho poľského autora Stanisława Lema. Príbeh nás prenáša do roku 2163. Obrovská hviezdna loď s posádkou 40 vedcov a astronautov mieri k Alfe Centauri, aby tam hľadala známky mimozemského života.
Na rozdiel od dobových amerických sci-fi, ktoré sa často spoliehali na lacné gumové príšery, Ikarie zvolila cestu psychológie izolácie. Film skúma, čo sa deje s ľudskou mysľou počas nekonečnej cesty a ako posádka zvláda strach z neznáma.
Estetika, ktorú obdivoval aj Kubrick
To, čím Ikarie XB 1 dodnes fascinuje, je jej vizuálna stránka. Modernistické interiéry lode, elegantné kostýmy a geniálna čiernobiela kamera Jána Kališa vytvorili svet, ktorý nepôsobil ako papierová kulisa, ale ako funkčná loď budúcnosti.
Keď o päť rokov neskôr Stanley Kubrick nakrútil svoju legendárnu 2001: Vesmírnu odyseu, mnohí si všimli nápadné podobnosti. Čistý vizuálny štýl, dôraz na ticho a intelektuálna atmosféra – to všetko bolo prítomné už v československej snímke. Sám Kubrick údajne Ikariu študoval a inšpiroval sa jej prístupom k zobrazeniu života vo vesmíre.
Majstrovstvo trikov v preddigitálnej ére
Technické spracovanie filmu je dodnes predmetom údivu, najmä ak uvážime, že vzniklo v dobe bez počítačovej grafiky. Trikoví majstri na Barrandove museli improvizovať s obmedzenými prostriedkami, no výsledok pôsobí neuveriteľne autenticky.
Model lode bol postavený s takým citom pre detail, že v kombinácii so špeciálnym svietením vyvolával skutočný závrat z hlbín vesmíru. Táto „analógová“ kvalita dodáva filmu hĺbku, ktorú dnešné CGI efekty často strácajú. Atmosféru navyše dokonale dopĺňa prelomová elektronická hudba legendárneho skladateľa Zdeňka Lišku, ktorej znepokojivé syntezátory podčiarkujú pocit chladného vákua.
Humanizmus verzus technológia
Už tu sa tvorcovia dostávali do filozofického priestoru, ktorý Kubrick predstavil zvyšku sveta. Ikarie XB 1 nie je len oslavou pokroku, ale predovšetkým úvahou o podstate človečenstva. Scenárista Pavel Juráček do príbehu vložil silný humanistický podtón.
Posádka nepredstavuje len anonymných operátorov stroja, ale komunitu ľudí, ktorí si so sebou nesú svoje slabosti, túžby a kultúrne dedičstvo. Scéna plesu v beztiažovom stave alebo diskusie o umení uprostred hviezd pripomínajú, že cieľom cesty nie je len dobývanie priestoru, ale zachovanie ľudskosti v prostredí, ktoré je voči nej ľahostajné.
Zrkadlo studenej vojny
Hoci sa film odohráva v budúcnosti, mrazivým spôsobom reflektuje napätie 60. rokov. Keď posádka narazí na trosky pozemského korábu z 20. storočia, nachádza v ňom svedectvo o zbraniach hromadného ničenia a cynizme minulej civilizácie.
Táto pasáž slúžila ako varovný prst vtedajšiemu svetu rozdelenému železnou oponou. Film tak elegantne prekročil hranice žánrovej zábavy a stal sa politickou metaforou, ktorá kritizovala sebazničujúce sklony ľudstva a zároveň ponúkala utopickú víziu jednotnej planéty.
Cesta do Ameriky a svetový odkaz
Cesta Ikarie do sveta však nebola jednoduchá. V USA ju kúpila spoločnosť American International Pictures, no výrazne ju zostrihala, predabovala a premenovala na Voyage to the End of the Universe. Američania dokonca zmenili koniec – v ich verzii sa ukáže, že loď nepristáva na Alfe Centauri, ale na futuristickej Zemi. Originálna verzia však prežila a vďaka digitálnej reštaurácii dnes opäť žiari v pôvodnej kráse.
Vplyv Ikarie nekončí len pri Kubrickovi; stopy jej estetiky môžeme nájsť aj v pôvodnom seriáli Star Trek či v dielach Ridleyho Scotta. Ikarie XB 1 zostáva dôkazom, že v 60. rokoch bolo Československo kultúrnou veľmocou. Je to film o nádeji a odvahe, ktorý dokázal, že „hľadanie hviezd“ nie je otázkou rozpočtu, ale nespútanej fantázie a intelektu. Film si môžeš pozrieť na filmovej platforme DaFilms.
