Geopolitické otrasy na Blízkom východe majú často nečakané rázové vlny, ktoré dokážu zasiahnuť aj zdanlivo imúnne odvetvia na opačnom konci Európy. Presvedčili sa o tom slovenskí výrobcovia nábytku, ktorým vrásky na čele nespôsobuje nedostatok domáceho dreva, ale zablokovaný Hormuzský prieliv.
Táto strategická morská tepna totiž odštartovala petrochemickú krízu, kvôli ktorej raketovo vystrelila cena kľúčovej suroviny – polyuretánovej peny, v ľudovej reči známej ako molitan. Bez nej sa moderná sedačka či kreslo vyrobiť nedá, a tak naši nábytkári dnes čelia historicky najdrastickejšiemu zdražovaniu vstupných materiálov.
Tvrdá ekonomická realita spojená s prepadom dopytu si už začína vyberať svoju daň aj v podobe straty pracovných miest. Ako informoval web Forbes, prvou veľkou obetou tejto globálnej krízy na domácom trhu sa stáva krupinská spoločnosť Lind Mobler Slovakia.
Renomovaná firma, ktorá zamestnáva približne 740 ľudí a drvivú väčšinu svojej produkcie vyváža na náročné trhy v západnej Európe, musela zatiahnuť záchrannú brzdu. Kríza ju prinútila k radikálnemu obmedzeniu kapacít v jednom zo svojich kľúčových stredísk.
Lind Mobler Slovakia v problémoch
Tieto škrty si podľa zdroju najviac odnáša prevádzka v Prievidzi, kde dochádza k výraznému utlmeniu produkcie. Do konca júna plánuje spoločnosť zredukovať tamojší počet zamestnancov na polovicu v porovnaní so začiatkom roka, kedy na hornej Nitre pracovalo 150 ľudí. Dobrou správou v rámci tohto čierneho scenára zostáva aspoň to, že fabrika v Prievidzi nezatvorí brány úplne. Vedenie sa rozhodlo zakonzervovať a ponechať v prevádzke šijaciu dielňu s najnutnejším personálom.
Spoločnosť Lind Mobler Slovakia pritom patrí k tradičným pilierom slovenského nábytkárstva s hlbokými koreňmi. Na trhu pôsobí od roku 2000, kedy v Krupine vznikol výrobný závod ako súčasť dánskej skupiny Lind Group. V roku 2011 prebral žezlo nemecký koncern 3C Gruppe a v roku 2017 sa produkcia úspešne rozšírila aj o spomínaný závod v Prievidzi. Dlhoročná orientácia na stabilné trhy západnej a severnej Európy však v súčasnosti naráža na celoeurópske ochladenie spotrebiteľského apetítu.
Konateľ spoločnosti Matej Mészáros v tejto súvislosti otvorene varuje, že slovenskí nábytkári rýchlo strácajú dych v medzinárodnej konkurencii. Okrem drahých materiálov im totiž nohy podkopáva aj neustály rast ceny domácej práce.
Keďže čalúnený nábytok si stále vyžaduje obrovský podiel precíznej manuálnej práce a nedá sa jednoducho nahradiť robotmi, toto odvetvie pociťuje mzdové náklady oveľa bolestivejšie než plne automatizované fabriky v iných sektoroch priemyslu.
Slovenskí nábytkári v područí ekonomickej a geopolitickej situácie
V problémoch sa však netopí len krupinský výrobca, vrásky na čele majú prakticky všetci hráči na trhu. Súčasné zdražovanie materiálov totiž zasiahlo sektor v najnevhodnejšej chvíli – v momente, keď sa len pomaly spamätával z postpandemického útlmu.
Firmy sa ocitli v deštruktívnom tlaku na marže, keďže extrémne výrobné náklady nedokážu v plnej miere premietnuť do konečných cien pre zákazníkov. Horšie finančné ukazovatele a pokles ziskovosti kvôli drahej logistike a vstupom už priznali aj globálni giganti ako Ikea či Jysk.
Hlavným spúšťačom tejto dodávateľskej nočnej mory zostáva ochromený Hormuzský prieliv. Ten je zablokovaný od jarných vojenských útokov USA a Izraela na Irán, pričom cez túto kritickú trasu dnes prechádza len zlomok pôvodnej lodnej dopravy.
Výpadok dodávok ropy ochromil výrobu propylénoxidu, bez ktorého nie je možné vyprodukovať molitan. Európske združenie Europur preto bez okolkov označilo súčasný stav za najvážnejšiu krízu dodávateľských reťazcov v moderných dejinách, ktorá okrem nábytkárov masívne zasahuje aj výrobcov plastov, lepidiel a obalových materiálov.
