Detstvo malo jednu výhodu, človek presne vedel, čo neznáša – popoludňajší spánok, skoré vstávanie, domáce jedlo, pohodlné oblečenie, ticho, dlhé prechádzky, pobyt doma, obyčajné darčeky. To všetko kedysi pôsobilo ako vrchol nudy, nepohodlia alebo rovno osobnej krivdy. V hlave sme mali jasnú predstavu, že keď vyrastieme, budeme žiť úplne inak.
Potom človek vyrástol. A zistil niečo veľmi nepríjemné. Polovicu vecí, proti ktorým kedysi viedol vnútorný boj, dnes robí úplne automaticky. Bez donútenia. Bez protestu. Niekedy dokonca s pocitom, že sú to najlepšie časti dňa. A práve vtedy si uvedomí, že sa z neho nenápadne stal človek, ktorému by jeho detské ja neverilo ani sekundu.
Popoludňajší spánok
Ako deti sme nechápali, prečo by mal niekto dobrovoľne spať cez deň. Bola to strata času, narušenie programu a zbytočné odtrhnutie od všetkého, čo bolo dôležité. Dnes je situácia úplne iná. Stačí náročný týždeň, zlé počasie alebo výdatný obed a človek zrazu pozerá na posteľ s jemným dojatím. Krátky popoludňajší spánok sa z nepriateľa detstva stal luxusom dospelosti.
Domáce jedlo zrazu vyhráva nad všetkým
Kedysi nám jedlá od mamy či babky často prišli nudné. Chceli sme hranolky, pizzu, sladkosti, niečo zaujímavé, chrumkavé a ideálne úplne mimo bežného jedálnička. Vývar, prívarky, zeleninové polievky alebo dusené mäso nezneli ako výhra. Skôr ako povinnosť.
Dnes človek po dvoch dňoch náhodného jedenia zistí, že by dal veľa za obyčajnú polievku, normálny obed a niečo, čo nechutí ako kompromis medzi rýchlosťou a únavou. Nie preto, že zostarol. Skôr preto, že konečne pochopil, čo znamená, keď niekto navarí normálne a poriadne.
Pohodlné oblečenie vyhralo nad frajerinou
Ako deti a tínedžeri sme veľmi dobre vedeli, čo je dôležité. Vyzerať dobre. Alebo aspoň tak, ako sme si predstavovali, že dobre znamená. Komfort nehral veľkú rolu, podstatné bolo, či to vyzerá cool. Dnes sa zrazu tešíme z mäkkej mikiny, voľných nohavíc, kvalitných ponožiek a topánok, ktoré netlačia ani po troch hodinách.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
