Svet komiksov je plný hrdinov, ktorí prežijú nemožné, odrážajú guľky a z každého boja odchádzajú nezlomení. Ak by si však hľadal ich skutočný, z mäsa a kostí stvorený protipól v ľudskej histórii, tvoje kroky by nepochybne viedli k mužovi s menom Sir Adrian Carton de Wiart. Tento britský dôstojník prežil počas svojho života toľko zranení a extrémnych situácií, že jeho životopis ti dodnes bude pripadať skôr ako divoká fikcia než ako reálne historické fakty.
Adrian sa narodil v roku 1880 v Bruseli do aristokratickej rodiny. Jeho nespútaná povaha a túžba po dobrodružstve ho však rýchlo odviedli od nudného štúdia na Oxforde. Keď v roku 1899 vypukla druhá búrska vojna v Južnej Afrike, neváhal ani sekundu.
Aby ho vzali do armády, sfalšoval svoje meno, pridal si vek a bez vedomia otca narukoval. Práve tam sa začala písať jeho neuveriteľná séria vojnových zranení, keď ho postrelili do brucha a do slabín, kvôli čomu ho museli poslať späť do Anglicka.
Začiatok šialeného celoživotného dobrodružstva
Zranenia ho však neodradili, naopak, vojna mu zachutila. Keď v roku 1914 vypukla prvá svetová vojna, Adrian slúžil v Somálsku, kde bojoval proti lokálnym povstalcom. Počas útoku na nepriateľskú pevnosť ho zasiahli hneď dvakrát do tváre, pričom prišiel o oko a časť ucha.
Za svoju nevídanú odvahu v tomto boji získal prestížne britské ocenenie (DSO), no ak si myslíš, že tým to preňho skončilo, si na omyle. Namiesto zaslúženého invalidného dôchodku okamžite požadoval preloženie na najbrutálnejší front Európy – do západného Francúzska.
Na západnom fronte sa z de Wiarta stala žijúca legenda a symbol absolútnej nezničiteľnosti. Počas bitky pri Ypres mu šrapnel z granátu tak strašne zdevastoval ľavú ruku, že mu z nej viseli len potrhané prsty. Keď mu privolaný poľný lekár odmietol ruku amputovať, Adrian nestrácal čas, chytil vlastné prsty a sám si ich zubami odhryzol. Ruku mu nakoniec neskôr v nemocnici museli chirurgovia odobrať celú, no on sa už o pár mesiacov s čiernou páskou cez oko a prázdnym rukávom vrátil priamo do prvej línie.
Sir Adrian Carton de Wiart a jeho nadprirodzenosť
Jeho prítomnosť v zákopoch mala na vojakov priam magický účinok. Adrian nebol veliteľ, ktorý by sedel v bezpečnom bunkri na základni. S jedinou zdravou rukou viedol útoky s granátom v zuboch, zatiaľ čo okolo neho vybuchovala zem.
Počas krvavej bitky na Somme ho nepriateľský ostreľovač zasiahol priamo do hlavy, pričom guľka preletela cez tylo. Akoby zázrakom prežil aj toto fatálne zranenie a po krátkej rekonštrukcii opäť velil svojim mužom v bahne zákopov.
Smrť si poňho neprišla ani v ďalších bojoch, hoci sa o to pokúšala s desivou pravidelnosťou. V bitke pri Passchendaele ho postrelili do bedra, neskôr pri Cambrai dostal zásah do nohy a pri Arrase mu guľka prevŕtala členok.
Celkovo bol počas prvej svetovej vojny zranený osemkrát, no zakaždým sa vrátil do akcie s úsmevom. Kebyže sa pustíš do čítania jeho memoárov, zistíš, že na toto obdobie plné bolesti spomínal s totálnym nadhľadom. „Úprimne, užíval som si prvú svetovú vojnu,“ vyhlásil spokojne.
Ostrieľaný líder
Medzi svetovými vojnami Adrian nezaháľal a stal sa vedúcim britskej vojenskej misie v Poľsku. Tam sa ocitol uprostred poľsko-sovietskej vojny a opäť dokázal, že strach bol preňho neznámy pojem. Keď na jeho vlak zaútočila Červená armáda, Adrian s jedinou rukou a revolverom v nej osobne odrážal útočníkov priamo zo stúpadla idúceho vagóna. V jednej chvíli dokonca spadol na koľajnice, no stihol na vlak znova naskočiť a zachrániť sa.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
