Koniec s nikotínom znie v hlave často oveľa jednoduchšie než v realite. Človek si povie, že už toho bolo dosť, že od zajtra začne inak a že tentoraz to myslí vážne. Potom však príde stres, rutina, prestávka v práci, večer s kamarátmi alebo len zvláštny vnútorný nepokoj. A z pevného rozhodnutia sa zrazu stane séria viet, ktoré znejú celkom rozumne, no v skutočnosti len odsúvajú skutočný koniec. Dnes je 31. máj – Svetový deň bez tabaku. Pri tejto príležitosti sa oplatí pozrieť práve na tie vety, ktoré si veľa ľudí opakuje stále dookola.
„Dám si už len občas“
Toto patrí medzi najznámejšie sebaklamy vôbec. Znie to umiernene, kontrolovane a skoro dospelo. Človek si pri tom pripadá, že už nad tým má moc. Už to vraj nebude pravidelné, len príležitostné. Len na akcii, pri káve, po náročnom dni, pri pive, s niekým, keď je nálada. Problém je, že „občas“ býva veľmi pružný pojem.
„Od pondelka končím“
Existujú dva silné termíny na veľké životné zmeny. Pondelok a nový mesiac. Pri nikotíne to platí dvojnásobne. Človek si potrebuje vytvoriť psychologický štart, moment, od ktorého to bude mať váhu. Od pondelka to už bude vážne. Od prvého už úplne. Od budúceho týždňa sa ide na nový život.
Lenže pondelok má jednu nevýhodu. Vždy je dosť ďaleko na to, aby sa doň zmestilo ešte pár výnimiek. Ešte toto balenie. Ešte dnešok. Ešte víkend. Ešte posledná stresová situácia. A tak sa z pondelka často stane symbol nádeje, ktorý sa nebezpečne často posúva.
„Teraz na to nie je vhodný čas“
Na odvykanie si od nikotínu existuje podľa tejto logiky vždy nejaký zlý moment. Buď je veľa práce, málo spánku, veľa nervov, rodinné napätie, cestovanie, zlé obdobie alebo jednoducho príliš veľa vecí naraz. Človek si povie, že prestane, keď bude pokojnejšie. Keď bude lepšia fáza. Keď nebude toľko stresu. Lenže realita býva krutá. Pokojnejšie obdobie často nepríde samo. A tak sa z tejto vety stane veľmi praktické útočisko, kde sa dá schovať takmer čokoľvek.
„Ja nie som závislý, ja len mám zvyk“
Toto je veľmi elegantná formulácia, lebo zjemňuje podstatu problému. Závislosť znie tvrdo. Zvyk znie nevinne. Zvyk sa dá kedykoľvek zmeniť. Zvyk nevzbudzuje strach. A práve preto sa používa tak často. Lenže ak človek opakovane potrebuje nikotín v konkrétnych momentoch, ak bez neho cíti nervozitu, podráždenosť alebo silnú potrebu si „uľaviť“, nejde už len o milý zvyk.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
