Deň, keď Mars „zaútočil“ na New Jersey: Ako rozhlasová interpretácia románu Vojna svetov spustila paniku medzi poslucháčmi

Písal sa 30. október 1938, predvečer sviatku Halloween. V Spojených štátoch sa rodiny schádzali pri prijímačoch, aby si vypočuli pravidelnú dávku kultúry v rámci programu Mercury Theatre on the Air stanice CBS. To, čo nasledovalo, sa však zapísalo do dejín ako jeden z najfascinujúcejších a najkontroverznejších momentov v histórii médií. Len 23-ročný Orson Welles vtedy rozbehol predstavenie, ktoré na niekoľko hodín vymazalo hranicu medzi fikciou a realitou.

Od nudnej drámy k revolučnému reportážnemu štýlu

Pôvodným zámerom bolo adaptovať slávny sci-fi román H. G. Wellsa Vojna svetov z roku 1898. Tvorcovia – producent John Houseman, scenárista Howard Koch a samotný Orson Welles – však mali problém. Prvotný koncept im pripadal, slovami archívu BBC, ako „veľmi nudná šou“.

Aby príbeh oživili, prišli s geniálnym, no riskantným nápadom: aktualizovať dej do súčasnosti a použiť formát živého spravodajstva. Dejisko presunuli z viktoriánskeho Anglicka do vtedajšieho New Jersey, konkrétne do reálne existujúcej osady Grovers Mill. Namiesto klasického rozprávania príbehu poslucháči počuli tanečnú hudbu, ktorú náhle prerušovali naliehavé „mimoriadne správy“.

Budovanie paniky: Ako sa zrodila „invázia“

Vysielanie začalo nevinne informáciami o nezvyčajných výbuchoch na Marse a oblaku vodíka smerujúcom k Zemi. Program sa vrátil k hudbe, len aby ho o chvíľu opäť preťala správa o dopade neidentifikovaného objektu na vidieku v New Jersey.

Welles využil všetky vtedy známe rozhlasové triky:

• Falošné bulletiny: Správy pôsobili autenticky, akoby sa redakcia snažila získať informácie v reálnom čase.
• Názory „expertov“: Do vysielania vstupovali fiktívni vedci, ktorí dodávali absurdným udalostiam punc dôveryhodnosti.
• Emocionálna autenticita: Reportéri priamo z miesta činu opisovali ničivé tepelné lúče Marťanov a dusivé plyny valiace sa na New York.