Klasické filmové večery väčšinou sľubujú únik z reality, no existujú diela, ktoré ju chcú namiesto toho kompletne rozbiť. Niektorí vizionárski režiséri totiž neberú strižňu a kameru ako nástroje na rozprávanie obyčajných príbehov, ale skôr ako chemické laboratórium. Ich cieľom nie je diváka pobaviť. Chcú nekompromisne zaútočiť na jeho nervovú sústavu a pretlačiť ho cez zážitok, ktorý má veľmi blízko k psychotropnému delíriu.
Nasledujúca pätica filmov bola od prvej sekundy navrhnutá tak, aby v tvojom mozgu zanechala pocit totálneho zmyslového otupenia. Prostredníctvom agresívnych vizuálnych filtrov, mätúceho strihu a zvuku, ktorý fyzicky duní v ušiach, dokážu tieto snímky verne nasimulovať stavy masívnej paranoje či hlbokej anestézie.
Climax
Gaspar Noé je francúzsky režisérsky provokatér, ktorý sa vyžíva v testovaní diváckych limitov. Neraz sme ti už priniesli článok o jeho filme Irréversible, ktorý sa s nadhľadom zaradil medzi najkontroverznejšie filmy všetkých čias.
Jeho snímka Climax bola inšpirovaná skutočnými udalosťami z deväťdesiatych rokov a sleduje skupinu mladých tanečníkov, ktorí sa po intenzívnom tréningu zídu na opustenej chate na záverečnú párty. Zdanlivo nevinný večer plný dychberúcich tanečných kreácií sa však nečakane zvŕta. Peklo nastáva v momente, keď niekto do spoločnej misy so sangriou primieša konskú dávku L**.
Snímka sa okamžite mení na nekompromisné vizuálne peklo. Kamera pod vedením Benoîta Debieho sa začína nekontrolovateľne krútiť, visí zo stropu hore nohami a kĺže po dlážke medzi šialenými telami účinkujúcich. Spolu s hypnotickým, neustále dunivým techno soundtrackom vytvára Noé neprerušovaný stav úzkosti. Sledujete, ako sa oslava mení na davovú psychózu plnú paranoje, násilia a halucinácií, pričom film divákovi nedovolí ani na sekundu vydýchnuť.
Zážitok z Climaxu je taký fyzický, že tvoje zmysly zostanú ku koncu filmu otupené a vyčerpané. Režisér neukazuje trip z pohľadu pozorovateľa, ale prostredníctvom agresívnych farieb, klaustrofobických priestorov a deformovaného zvuku vtiahne do tohto stavu priamo teba.
Svätá hora
Kontroverzný režisér Alejandro Jodorowsky, tvorca kultového westernu El Topo – Svätá hora, priniesol v tomto diele absolútny vrchol svetového surrealizmu a spirituálneho šialenstva. Snímka, ktorú finančne podporili John Lennon a Yoko Ono, nemá klasický príbeh. Sleduje postavu zlodeja pripomínajúceho Krista, ktorý sa cez bizarné rituály spája s Alchymistom (v podaní samotného režiséra) a ďalšími siedmimi planetárnymi učeníkmi, aby spoločne dosiahli nesmrteľnosť.
Jodorowsky premieňa filmové pásmo na nekončiaci sled mystických, náboženských a alchymistických obrazov, ktoré totálne paralyzujú logické myslenie. Stretneš tu žaby oblečené ako aztécki bojovníci, stroje na mechanický orgazmus či rituálne odlievanie zlatých exkrementov. Každá scéna je prešpikovaná sýtymi farbami a hermetickými symbolmi. Práve tie na diváka útočia bez akéhokoľvek racionálneho vysvetlenia, čím simulujú stav hlbokého spirituálneho delíria.
Sledovanie Svätej hory vyvoláva pocit, že si požil silné prírodné halucinogény v mexickej púšti. Režisér zámerne búra hranice medzi realitou, snom a divadelnou performanciou, čo vedie k úplnej dezorientácii a zmyslovému preťaženiu. Keď sa film v samotnom závere otočí priamo na diváka a prelomí štvrtú stenu, tvoja myseľ zostane dokonale otupená a očarená touto vizuálnou anestéziou.
Eraserhead
Celovečerný debut vizionára Davida Lyncha je definíciou čistého nočného moru, ktorý sa ti usadí v mozgu ako ťažké sedatívum. Príbeh Henryho Spencera, muža s bizarným účesom, ktorý žije v bezútešnom priemyselnom svete a snaží sa starať o svoje neľudské, neustále plačúce zmutované dieťa, je viac než len filmom – je to sonická a vizuálna pasca na ľudské vnímanie. Samotný Stanley Kubrick, jeden z najlepších režisérov všetkých čias, označil tento film za jednu zo svojich najobľúbenejších snímok.
Pokračovanie článku nájdeš na nasledujúcej strane
