1. jún – Deň detí – mal kedysi úplne špeciálnu atmosféru. Nebol to len obyčajný dátum v kalendári. Bol to deň, keď sa zrazu všetko zdalo farebnejšie, hlučnejšie, sladšie a zábavnejšie než inokedy. Ihriská ožili, mestá pripravili program, školy a obce vytiahli súťaže, hudbu, balóniky aj odmeny.
A deťom stačilo málo, aby mali pocit, že zažívajú niečo veľké. Najkrajšie na tom bolo, že Deň detí nemusel byť drahý ani dokonalý. Stačilo pár úplne jednoduchých vecí a radosť bola vybavená. Presne tie veci, ktoré milovalo skoro každé slovenské dieťa.
Skákací hrad
Ak niekde stál skákací hrad, bolo rozhodnuté. Tam sa dial život. Nezáležalo na tom, či bolo vonku teplo, či sa čakalo v rade, alebo či už bol trochu spotený od desiatok detí pred tebou. Skákací hrad mal magnetickú silu. Dieťa pri ňom strácalo schopnosť vnímať čokoľvek iné.
Súťaže, pri ktorých išlo o všetko
Hádzanie loptičky do vedra. Beh vo vreci. Prenášanie vajíčka na lyžici. Kreslenie, hádanky, slalom, triafanie cieľa. Na Dni detí sa z úplne obyčajných aktivít stávali veľké športové disciplíny. Nešlo len o zábavu. Išlo o víťazstvo. O malú odmenu, diplom, sladkosť, česť.
Maľovanie na tvár
Zrazu si sa mohol zmeniť na tigra, motýľa, mačku, Spider-Mana alebo čokoľvek, čo sa dalo namaľovať za tri minúty a s trochou fantázie. Maľovanie na tvár malo čaro hlavne v tom, že dieťaťu úplne stačilo. Nemuselo to byť dokonalé. Stačilo, že malo na líci niečo farebné a už sa cítilo ako iná bytosť. A potom prišiel ten zvláštny moment, keď si sa cestou domov snažil dať si pozor, aby sa to nerozmazalo. Akoby ten obrázok mal vydržať navždy.
Cukrová vata
Cukrová vata nebola len sladkosť. Bola to udalosť. Už len samotný pohľad na ten obrovský ružový alebo modrý oblak v ruke niekoho iného vedel spustiť veľmi silnú túžbu. Bola lepkavá, nepraktická a po pár minútach z nej mal človek sladké prsty aj tvár. No presne preto bola úžasná.
Lacné odmeny, ktoré mali obrovskú hodnotu
Pískatko. Malá hračka. Ceruzka. Samolepka. Bublifuk. Maličkosti, ktoré by dnes dospelý prešiel bez emócie. No na Dni detí mali cenu pokladu. Ak si niečo vyhral alebo dostal len tak, okamžite to získalo zvláštnu hodnotu. No nie preto, že by to bolo drahé, ale preto, že to patrilo k tomu dňu. Bolo to tvoje. Malý dôkaz, že si tam bol a že ten deň bol o trochu lepší než obyčajný utorok.
Limonáda, nanuk a všetko, čo bolo „len dnes“
Na Dni detí platili trochu iné pravidlá. Zrazu sa dalo vypiť viac farebnej limonády, zjesť väčší nanuk alebo si vypýtať niečo, čo by inokedy neprešlo tak ľahko. A práve v tom bola časť čara. Dieťa cítilo, že dnes je ten deň, keď sa trochu povoľujú hranice.
Deň, keď stačili maličkosti
Na Dni detí je krásne to, že nepotreboval obrovské atrakcie. Stačilo pár jednoduchých vecí, trocha hudby, trocha hluku, trocha cukru a človek mal pocit, že zažil niečo výnimočné. Presne preto naň veľa ľudí spomína s takou nostalgiou. Nie pre dokonalosť. Ale pre ten zvláštny detský pocit, že dnes sa všetko točí trochu viac okolo teba, radosti a úplne obyčajných vecí, ktoré sa v ten deň menili na malé zázraky.
