Slovenka odišla žiť spolu s manželom do Bangkoku: Za cenu 2-izbového bytu v Bratislave tu máme luxusný duplex s bazénom na 43. poschodí

Úspešný biznis a stabilné zázemie na Slovensku vymenila spolu s manželom za neistotu v tieni mrakodrapov. Známa tatérka Evelin Jurković v našom minulom rozhovore poodhalila tajomstvá svojej profesie, no tentoraz urobil jej život radikálnu otočku o 180 stupňov. Prečo sa rozhodla odísť zo Slovenska a ako sa žije v thajskom Bangkoku? V otvorenom rozhovore nám opísala nielen boj s thajskou byrokraciou, ale aj pocit samoty a moment, keď jej predavačka bez servítky povedala, že je na miestne pomery príliš „veľká“.

Doma si mala alebo teda stále máš úspešne rozbehnutý biznis, silnú komunitu na sociálnych sieťach. Kedy prišiel ten moment, keď ste si s manželom povedali, že toto všetko vymeníte za v podstate neistotu v Thajsku?

Nemyslím si, že človek je ochotný toto všetko vymeniť za neistotu, pokiaľ má pocit, že je na správnom mieste. Posledné roky som stagnovala a chradla. Cítila som, že radikálna zmena a nadhľad sú ten najsprávnejší, aj keď poriadne desivý krok. Práve preto, že na Slovensku sme mali/máme stabilné zázemie, bol odchod logisticky náročný. Rozhodnutie neprišlo zo dňa na deň. Povedala by som, že sa formovalo roky. Osobne som dlho zápasila s otázkou, či je to správne. Prvým impulzom bola asi práca v Paríži, vtedy som sa zamyslela, prečo neprežiť istú časť svojho života niekde inde.

Moje štúdio v Banskej Bystrici stále funguje a pravdepodobne si počas jesene na Slovensku odtetujem pár projektov. Neprekáža mi presúvať sa medzi niekoľkými krajinami, kým sa trošku viac vyformuje nová a iná cesta. Pokiaľ ide o neistotu, tá dýcha každému na chrbát aj na Slovensku. Aj kvôli nástupu umelej inteligencie, predovšetkým však skrz to, aký typ ľudí sa dostáva k rozhodovacej právomoci. Nehovorím len o samotnom zložení parlamentu, ktorý je sám osebe dokonalou vzorkou pre skúmanie Dunning-Krugerovho efektu. Hovorím aj o riadení menej viditeľných záležitostí, akými sú základné, stredné a vysoké školy, zdravotníctvo, úrady atď. Verím tomu, že každý z nás si už v nejakej situácii položil otázku, ako môže byť tak očividne neschopný človek tak vysoko v celom reťazci a riadiť niečo, čomu vôbec nerozumie.

Prečo práve Bangkok? Boli v hre aj iné destinácie alebo bolo Thajsko od začiatku jasným víťazom?

Samozrejme, že boli. Na jednej strane to bol Paríž, odkiaľ som mala veľmi zaujímavú pracovnú ponuku, ktorú som však po pár prebdených nociach odmietla. Zvažovali sme však aj Prahu, kde som pracovala na striedačku so Slovenskom približne rok. Okrem toho aj Nice na francúzskom pobreží a Britániu, pre ktorú máme obaja slabosť. Bangkok sa ukázal ako mix všetkého, čo sme hľadali. Osobne mám slabosť aj pre Dahab, keďže sa venujem freedivingu. Nie som však slobodná a som spoluzodpovedná za svoj vzťah, takže sme zakotvili v Bangkoku. Keď sa už začínam správať ako démon, tak si zbalím svoju malú škaredú červenú taštičku a idem sa potápať na najbližší ostrov. (smiech)