Dobrodružné povahy to v dnešnom svete nemajú ľahké. O niekoľko storočí totiž zmeškali éru, kedy mohli zostaviť výpravu, nasadnúť na loď, objaviť neznáme územie, prisvojiť si ho a vybudovať na ňom novú spoločnosť. Každý kus tejto planéty predsa už niekomu patrí, však?
Ukazuje sa však, že to nie je tak úplne pravda. Ešte aj v súčasnosti sa na svete nachádzajú územia, ktoré nie sú spravované žiadnou krajinou.
Terra nullius
Latinský pojem terra nullius sa objavil v 19. storočí ako právny termín, ktorý označoval „zem nikoho“. Išlo o neobývané územia, ktoré si krajina podľa medzinárodného práva mohla privlastniť tým, že ich jednoducho osídlila.
Samozrejme, s pojmom „zem nikoho“ sa pracovalo veľmi voľne. Často išlo o územia obývané ľuďmi, ktorých však dobyvatelia nepovažovali za dostatočne „civilizovaných“, a preto boli schopní s pokojným svedomím tieto teritóriá násilne prebrať.
V súčasnosti sa terra nullius používa na označenie územia, nad ktorými žiaden existujúci štát neuplatňuje svoju jurisdikciu. Najčastejšie sa tento pojem skloňuje v súvislosti s tromi teritóriami.
Antarktída
Piaty najväčší kontinent má rozlohu 14 200 000 km2, avšak nulový počet stáleho obyvateľstva. Na Antarktíde sa nenachádza žiaden štát, hoci krajín, ktoré si jej časti nárokujú alebo nárokovali, je viac než dosť.
Súčasný stav, keď je Antarktída neutrálnym a medzinárodne spravovaným územím, je výsledkom série zmlúv, z ktorých najdôležitejší je Antarktický zmluvný systém. Ten má hneď niekoľko dôležitých cieľov.
V prvom rade je jeho úlohou predísť medzinárodnému napätiu, ktoré by mohlo vzniknúť, ak by sa štáty pretekali v tom, kto si ukrojí väčší kus Antarktídy. Ďalším cieľom je zabrániť využívaniu Antarktídy na vojenské účely (špecificky je zakázané použitie jadrových zbraní). Samozrejme, Antarktický zmluvný systém pokrýva aj praktické aspekty vedeckej a výskumnej práce.
Zmluvu, ktorá viedla k vzniku tohto systému, podpísali v roku 1959 zástupcovia 12 krajín a do platnosti vstúpila o dva roky neskôr. V súčasnosti má Antarktický zmluvný systém 58 zmluvných strán vrátane Slovenska.
Čo by sa dialo v prípade, že by si chcel obsadiť kúsok Antarktídy a vyhlásiť si tam svoj vlastný štát? Najväčšiu šancu na úspech by si mal na území zvanom Marie Byrd Land, ktoré si nenárokuje žiadna krajina. Hoci na začiatku 20. storočia o týchto 1 610 000 km2 zamrznutej pustatiny prejavili záujem USA, tento nárok nikdy nebol formalizovaný.
Aj pokiaľ by si svoju dobyvateľskú misiu cielil na Marie Byrd Land, Antarktický zmluvný systém by ti zrejme zabránil uplatňovať suverenitu. Členské krajiny by tento akt považovali za narušenie neutrálneho štatútu Antarktídy a dohodli by sa na spoločnom postupe proti tebe – nebolo by vylúčené ani použitie vojenských prostriedkov.
Článok pokračuje na ďalšej strane
