Je ešte príliš skoro na to, aby sme pociťovali nostalgiu za prvým desaťročím tohto storočia? Hovorí sa, že nostalgii sa najviac darí práve vtedy, keď sú časy zlé. Podstatná časť Slovákov pociťuje úzkosť v súvislosti s aktuálnym vývojom doma a v zahraničí, a preto si menší výlet do minulosti určite môžeme dovoliť.
Po čase si človek spomína zväčša len na to dobré a namiesto pochybného rozpredaja slovenského štátneho majetku, vyčíňania extrémistov, všadeprítomnej korupcie či strachu z medzinárodného terorizmu si v súvislosti s nultými rokmi spájame radosť z prvého mobilu, hodiny strávené pri PlayStation, legendárne reality šou či experimentovanie s výstrednými módnymi trendmi tej doby.
Boli vtedy veci skutočne jednoduchšie, farebnejšie a optimistickejšie alebo sme to len tak vnímali, pretože každý z nás mal oveľa menej rokov a aj starostí? Toto je prehľad fenoménov, ktoré definovali roky 2000 – 2010 na Slovensku.
Nové módne trendy
Z pohľadu módy nulté roky predstavujú obdobie, ktoré prinieslo mnoho polarizujúcich trendov. Išlo o mnohé prvky, ktoré ľudia dodnes milujú, ale aj nenávidia. Po dekádach komunistickej uniformity a náročných 90. rokov si Slováci naplno začali užívať slobodu nosiť to, čo chcú, a využívať módu ako prostriedok na sebavyjadrenie.
V nultých rokoch sa veľkej popularite tešili pánske „wet look“ účesy tvorené hektolitrami gélu. Účes „na ježka“ bol kedysi synonymom štýlu, dnes vyvoláva skôr len úškrny. Významný pilier pánskych šatníkov predstavovali farebné kockované košele.
Významné postavenie získavala mestská móda čerpajúca z hip-hopového a skaterského prostredia. Azda najznámejšími zástupcami sú tenisky „chleby“, trojštvrťové široké kapsáčové nohavice a ďalšie voľné strihy.
Chlapci, ktorí sa hlásili k subkultúre emo, mohli mať problém kúpiť si čierne skinny nohavice, aké k ich štýlu neodmysliteľne patria. Riešili to tak, že využili ponuku dámskeho oddelenia. K čiernym úzkym džínsom, samozrejme, patrili conversky ozdobené čmáranicami a vybíjané opasky.
Ak sa povie nulté roky, vo svete ženskej módy to znamená predovšetkým low-rise džínsy. Nohavice s nízkym pásom sa predovšetkým v spojení s crop topmi stali nočnou morou všetkých učiteliek. Tie dievčatá s veľkým zápalom upozorňovali, že takéto oblečenie je nezdravé a zároveň nemravné.
Po vzore celebrít mnohé dievčatá a ženy v nultých rokoch nosili veľké kruhové náušnice a náramky a obrovské slnečné okuliare. Pokiaľ sa nejaká dáma rozhodla upútať pozornosť, nič jej v tom nepomohlo tak ako kožená bunda červenej farby. Filmové krásky nás presvedčili, že toto je spôsob, ako žena svetu povie, že je príťažlivá a že si je toho plne vedomá.
Nulté roky na Slovensko priniesli aj ďalšie dôležité novinky – rozšírenie medzinárodných módnych reťazcov a obrovský nárast popularity piercingov a tetovaní.
Digitálna doba
Príchod tretieho tisícročia znamenal rapídne rozšírenie mobilov, počítačov a herných konzol v slovenských domácnostiach. Nezničiteľné Nokie, štýlové Sony Ericssony, počítače s ikonickým Windows XP a rôzne modely PlayStation sa stali našimi každodennými parťákmi.
V nultých rokoch bol internet v mnohých ohľadoch horší a v ďalších zasa lepší. Nevýhodou bola určite relatívne vysoká cena a nízka rýchlosť a stabilita. Výhodou bola zasa priamočiarosť a jednoduchosť – keď sa chcel človek niečo dozvedieť, tak si namiesto hľadania na sociálnych sieťach jednoducho otvoril stránku, ktorá sa danej téme venovala. Sociálne siete boli ešte len v plienkach a služby o nás nezbierali toľko dát ako dnes.
Keď si človek kúpil hru, jednoducho si ju nainštaloval z disku a hral, málokedy sa vyžadovala online registrácia. Všetky single player hry sa dali hrať aj bez internetu, čo dnes vôbec nie je samozrejmosť. Internet bol menej regulovaný, čo ho robilo nebezpečnejším, ale zároveň slobodnejším.
Medzi ikonické četovacie služby nultých rokov rozhodne patria slovenský web Pokec alebo aplikácie ICQ a Skype. Možnosť vymieňať si na diaľku neobmedzené množstvo správ bez toho, aby sme za ne platili, bola veľmi podmanivá a mnohí z nás boli schopní s nadšením četovať až hlboko do noci.
V nultých rokoch vzniklo mnoho fantastických hier, ktoré nemá zmysel menovať – každý predsa má svoje vlastné obľúbené tituly. Za zmienku však rozhodne stoja prehliadačové Flash hry, ktoré zažili svoj vrchol práve v prvej dekáde tohto storočia. Zväčša boli veľmi jednoduché a často aj vulgárne a provokatívne, dokázali sme si s nimi však užiť enormné množstvo zábavy.
Kopy diskov
Ak by sme za symbol nultých rokov mali vybrať jediný predmet, bolo by to CD. Azda nič lepšie nereprezentuje túto éru ako obrovské kopy CD a DVD, na ktorých sme mali uloženú hudbu, filmy, hry a všetko ostatné. Samozrejme, vzhľadom na vtedajšiu ekonomickú realitu išlo často o domácke a nie veľmi legálne výpaly. Nikto si s tým hlavu nelámal, išlo o štandard tej doby.
Disky sme mali buď pekne naukladané na poličkách, uložené v stojanoch alebo v textilných zakladačoch. Obľúbeným kúskom boli vysokánske dizajnové stojany, ktoré slúžili aj ako dekorácia. Tí, ktorí milovali hudbu aj autá, mali vo svojom vozidle vždy zakladač plný cédečiek so svojimi obľúbenými hitmi.
Väčšina Slovákov cédečká napaľovala prostredníctvom programu Nero, ďalšej ikony nultých rokov. Ako čas plynul, CD a DVD sa z našich životov takmer úplne vytratili. Každý z nás sa môže sám seba spýtať, kedy naposledy nejaký disk držal v rukách a či jeho súčasne používaný počítač disponuje mechanikou, ktorá ich vie čítať.
Rozmanitá hudba
Najkrajšia vec na hudbe nultých rokov je to, že neexistoval žiaden žáner, ktorý by dominoval. V mainstreame, ktorý sa vysielal v rádiu, sme mohli za sebou počuť Pussycat Dolls, Chemical Brothers, Rammstein, 50 Centa, Avril Lavigne a Katy Perry. Veľmi rozmanitých interpretov, ktorí robili veľmi rozdielnu hudbu.
V porovnaní so súčasným éterom komerčných rádií, ktorý sa obmedzil na pop, rockové balady a 40 rokov staré zaručené hity, nás rádiá v nultých rokoch vystavovali pestrejšej hudbe. Rovnaká situácia panovala aj v prostredí hudobných televízií ako MTV, VIVA či v domácich televíznych hitparádach ako Deka hity.
Keď chcel človek spoznať novú hudbu v nultých rokoch, najskôr si zapol rádio alebo TV. Aj keď sa mu možno nepáčila pesnička, ktorá práve išla, vypočul si ju, lebo čakal na to, čo príde ďalšie. Človek tak spoznal niečo, čoho nemusel byť fanúšik, ale aspoň si rozšíril obzory.
Dnes dominujú služby ako YouTube a Spotify, ktoré nám neustále podsúvajú hudbu na základe osobných preferencií. Znie to pohodlne, ale zároveň nás tak uzatvárajú v bubline. Ak si aj náhodou pustíš skladbu, ktorá nie je úplne to tvoje, tak ju jednoducho vypneš a ideš ďalej. Možno tak preskočíš skutočný poklad.
Slovenské televízie
Nulté roky boli érou, keď na slovenských domoch vyrastali satelitné antény ako huby po daždi. Napriek konkurencii v podobe prémiových kanálov si svoje výnimočné postavenie udržala verejnoprávna STV a komerčné televízie ako Markíza a Joj.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa im to podarilo, bol príchod nového fenoménu na Slovensko – reality šou. Programy ako Mojsejovci, Slovensko hľadá Superstar, Vyvolení či Big Brother boli veľkými spoločenskými udalosťami. Tí, ktorí ich sledovali, o nich neustále diskutovali v škole či v práci, čo primälo k sledovaniu aj ďalších – veď nechceli zostať mimo obraz!
Reality šou sa stále tešia obrovskej obľube u slovenských divákov a bulvárne plátky sa ich hviezdam venujú s rovnakým elánom ako kedysi. Avšak ošiaľ, ktorý spôsobili tesne po svojom príchode, sa nedá napodobniť a navždy zostane výrazným symbolom éry.
Káblovka a satelit
Káblovka a satelit nám umožňovali v niektorých prípadoch sledovať kanály z celého sveta a akéhokoľvek zamerania. Kto sa chcel niečo naučiť, zapol si Discovery či Animal Planet, kto sa chcel len zabávať, zapol si FoxKids/Jetix alebo Cartoon Network. Cartoon Network u nás dlhé roky vysielal len v angličtine a mnohým detským divákom priniesol drahocenné prvé skúsenosti s anglickým jazykom.
Silnejšie postavenie oproti dnešku mali nemecké kanály. Hlavne stanice ako RTL či Pro7 mali v programe novšie filmy a seriály ako slovenské kanály a tí, ktorí rozumeli nemčine, nimi určite nepohrdli. Zahraničné kanály boli tiež prostriedkom, cez ktorý k nám prenikal fenomén zvaný anime. Ak ignorujeme Pokémonov, tak japonské animované seriály sa objavili vo vysielaní kanálov určených pre slovenský trh až pomerne neskoro.
Hrdé Slovensko
Nulté roky sú asi posledným obdobím, keď Slováci mohli pociťovať niečo ako optimizmus spojený s hrdosťou na vlastnú krajinu. Po náročných 90. rokoch sa krajina zotavovala ekonomicky a morálne. Ambíciou Slovenska bola integrácia do západných štruktúr ako Európska únia a NATO a politickí lídri skutočne robili veľa preto, aby sa tieto ciele podarilo splniť.
Pri spätnom pohľade to vyzerá tak, že naozaj išlo o výnimočný okamih v slovenských dejinách, keď lídri nielenže mali jasnú víziu o tom, kam Slovensko nasmerovať, ale zároveň zástupcovia celého politického spektra konali spoločne v snahe dosiahnuť tento cieľ. Ťažko si predstaviť, že by sa niečo takéto dialo dnes!
Prezident a zástupcovia všetkých parlamentných strán v rokoch 2003 a 2004 vyzývali občanov k účasti v referende o vstupe do Európskej únie. Obchádzali krajinu, organizovali stretnutia s verejnosťou, jednoducho podnikali všetky kroky, aby Slovensko dostali do európskeho spoločenstva.
Slovensko sa členom NATO stalo 29. marca 2004 a do EÚ sa dostalo 1. mája 2004. Integrácia bola veľmi úspešná. Naša krajina zažívala rapídny hospodársky rozvoj a ľudia si užívali výhody ako voľný pohyb cez hranice či možnosť pracovať v cudzine. Slovensko získalo prezývku „tatranský ekonomický tiger“ a patrilo k štátom, ktoré mali jasnú ambíciu vždy pevne stáť v jadre EÚ – dôkazom toho bolo aj rýchle a bezproblémové prijatie eura 1. januára 2009.
Ďalším obrovským zdrojom radosti a hrdosti boli výkony slovenských hokejistov. Naše reprezentačné súpisky boli dlhé roky plné hviezd NHL, ktorých mená budili rešpekt v radoch najlepších tímov planéty. V prvej dekáde tohto storočia slovenskí hokejisti patrili k absolútnej špičke, čoho dôkazom je zisk striebra, zlata aj bronzu na majstrovstvách sveta. Pri pohľade na Bondrov zlatý gól dodnes mrazí!
Záver
S odstupom rokov čoraz viac Slovákov tvrdí, že práve nulté roky boli asi najlepším obdobím v ich životoch alebo dokonca v dejinách Slovenska celkovo. Nikdy predtým a ani potom sa priemerný Slovák nemal v porovnaní so zvyškom sveta tak dobre. Boli sme slobodní a samostatní, ekonomicky sme napredovali, ľudia si užívali výdobytky doby a v spoločnosti panovala zhoda o demokratickom a prozápadnom smerovaní krajiny.
Nezvládnutie viacerých vážnych kríz, neschopnosť budovať infraštruktúru, modernizovať školstvo a diverzifikovať hospodárstvo však spôsobili, že Slovensko dnes v mnohých ukazovateľoch patrí na chvost Európskej únie, spoločnosť je rozdelená, ekonomika stagnuje a celkovo na Slovensku panuje „blbá nálada“. Ako z toho von?
