Priemerná mzda na Slovensku začiatkom roka rástla rýchlejšie, informuje agentúra SITA. Podľa nej sa tempo rastu priemerných nominálnych zárobkov na začiatku roka zdynamizovalo nad úroveň 6 %.
V prvom štvrťroku 2026 tak hrubé mzdy vzrástli až v 18 z 19 sledovaných odvetví. Treba však dodať, že v šiestich z nich rast nestačil pokryť infláciu. Najväčší skok si pripísala oblasť vzdelávania, kde mzdy narástli dvojciferne. Je to vďaka valorizácii v tomto odvetví.
Najväčší skok zaznamenalo vzdelávanie
V ktorých oblastiach si teda zamestnanci polepšili? Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v prvom štvrťroku 2026 úroveň 1 611 eur (teda medziročne vzrástla o 6,1 %). To znamená, že v hrubom zamestnanci videli na svojej výplate v priemere o 93 eur viac. Ak zohľadníme mieru inflácie, mzdy sa reálne zvýšili o 2,3 %.
„Nominálny aj reálny rast si mzdy udržali desiaty štvrťrok po sebe. Sezónne očistená priemerná mzda oproti záveru vlaňajšieho roka vzrástla o 1,6 %,“ dodáva SITA. Ako sme napísali vyššie, medziročné zvýšenie priemernej nominálnej mzdy zaznamenalo 18 z 19 sledovaných odvetví. Výnimkou bola iba oblasť ťažby a dobývania, kde hrubé mzdy klesli o 0,1 %.
Hoci oblasť vzdelávania zaznamenala najväčší skok, Štatistický úrad SR uviedol, že mzda stále zostala pod priemerom. Vzrástla o 14,5 % na 1 582 eur. „Napriek tomu zostala pod priemerom celého hospodárstva SR. Tento nárast súvisel s legislatívnou zmenou a plošnou valorizáciou miezd v školstve,“ zdôraznil Štatistický úrad.
Vedie Bratislavský kraj
SITA dodáva, že po zohľadnení inflácie mzdy reálne vzrástli v 13 z 19 sledovaných odvetví. Najvýraznejšie stúpli v sektore vzdelávania o 10,4 %. Ostatné odvetvia zaznamenali rast od 0,8 % v obchode po 5,4 % v poľnohospodárstve a lesníctve.
„V šiestich sektoroch však mzdy nerástli dostatočne rýchlo na to, aby prekonali infláciu, preto reálna hodnota zárobkov v nich klesla. Najvýraznejší pokles zaznamenal sektor ťažby a dobývania o 3,7 %, v informáciách a komunikácii o 3,4 %. Reálny pokles zárobkov od 0,7 % do 2 % zaznamenali zamestnanci vo verejnej správe, nehnuteľnostiach, administratívnych službách a energetike,“ dodáva SITA.
V priemysle a obchode však mzdy rástli podpriemerne. Priemerná mesačná hrubá mzda v priemysle dosiahla 1 721 eur. Medziročne vzrástla o 6 %, pričom jej reálna hodnota je 2,2 %. V obchode dosiahla priemerná mzda 1 518 eur (rast o 4,5 %, reálny rast zárobkov dosiahol 0,8 %).
Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 3 000 eur mali počas prvého štvrťroka 2026 zamestnanci vo finančných a poisťovacích službách. Najnižšie zárobky mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách. Priemerná mzda tam dosiahla 963 eur, ide teda o jediné odvetvie, ktoré neprekročilo hranicu tisíc eur.
Nadpriemernú mzdu má aj naďalej Bratislavský kraj (1 984 eur). V ďalších krajoch mzdy kolísali od 1 306 eur (Prešovský kraj) po 1 499 eur (Trenčiansky kraj). Nominálna aj reálna mzda však medziročne vzrástla vo všetkých regiónoch, pričom najvyšší rast zaznamenal Prešovský kraj.
„Rast miezd v úvode roka príjemne prekvapil a jemne prevýšil naše i priemerné trhové očakávania. Reálne mzdy si tak udržali rast i v úvode roka, a to najskôr i po zohľadnení daňových a odvodových úprav, t.j. i v čistom vyjadrení. Mzdy tak nateraz priamo netlmili spotrebu domácnosti, ktorú zatiaľ obmedzuje skôr nižší spotrebiteľský sentiment, ako reálny výpadok príjmov,“ uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Rast sa spomalí
Experti však očakávajú, že rast sa v nasledujúcom období spomalí. „Očakávame, že v nasledujúcich štvrťrokoch sa bude dynamika rastu miezd postupne znižovať a na horizonte celého roka dosiahne rast nominálnych miezd v priemere 5 %. Rast reálnych miezd by sa mal v tomto roku pohybovať okolo 1 %,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Všetko však bude závisieť od úrovne inflácie, ktorá by mohla dosiahnuť úroveň 4 %. „Predpokladáme, že tento rok by sa rast nominálnych miezd mal spomaliť jemne pod 5,5 %. Reálne mzdy by si tak mali udržať rast blízko 1,5 % a medziročne by v priemere mali byť nepatrne vyššie aj po očistení o daňovo-odvodové zmeny,“ dodal Koršňák.
Na rast miezd dopadne aj konsolidácia a zmrazenie miezd vo verejnej správe. „Rast miezd v komerčnej časti ekonomiky bude i naďalej podporovaný relatívne napätým trhom práce, a to i napriek jeho aktuálnemu i očakávanému čiastočnému ochladeniu (nárast nezamestnanosti, resp. predpokladaný úbytok voľných pracovných miest). K rastu miezd prispeje i minuloročné zrýchlenie inflácie (spätná indexácia miezd), či prudký rast minimálnej mzdy (o 12,1%). Na druhej strane, priestor pre ďalšie zrýchľovanie miezd v súkromnom sektore môže byť postupne uzatváraný spomaľujúcim sa rastom ziskovosti podnikov, i v dôsledku negatívnych dopadov fiškálnej konsolidácie (a vyššieho daňového zaťaženia súkromného sektora). To môže spomaliť aj prenos vyššej inflácie do miezd,“ zdôraznil Koršňák.
