Z detských čias si všetci dobre pamätáme, že jedna z najväčších pohrôm, ktoré nás pri hre vonku mohli postihnúť, bol kontakt pokožky so žihľavou. V letných horúčavách každý siahne po krátkych nohaviciach a krátkych tričkách, nevýhodou však je, že nás nechránia pred takýmito útrapami.
Kým pre dieťa je popŕhlenie žihľavou hotový horor, vo svete existuje rastlina, oproti ktorej pôsobí žihľava ako nežný bozk. Rastlina dendrocnide moroides, ktorej sa tiež hovorí gympie-gympie, je známa tým, že jej popŕhlenie spôsobuje neopísateľnú bolesť.
Sú známe príbehy ľudí, ktorých gympie-gympie na niekoľko týždňov pripútala k lôžku. Niektorí zasa následky kontaktu s pekelnou rastlinkou pociťujú aj po rokoch. V extrémnych prípadoch si popŕhlení sami siahli na život, pretože šialenú bolesť, proti ktorej im nič nepomáhalo, jednoducho nedokázali vydržať.
Nenápadná hrozba
Azda najdesivejšou vlastnosťou rastliny je to, ako nenápadne pôsobí. Ide o ker, ktorý môže dorastať do výšky až desať metrov a jej listy pripomínajú lopúchy, avšak sú srdcovitého tvaru. Je to niečo, čo by vizuálne zapadlo aj do slovenskej prírody a nijako nenaznačuje, že ide o pekelne nebezpečnú rastlinu.
Latinský názov dendrocnide moroides by sa dal preložiť ako morušovitý bodavý strom. Názov gympie-gympie pochádza z jazyka národa Gubbi Gubbi z juhovýchodného Queenslandu a znamená bodavá rastlina. Môžeme si len predstavovať, koľko bolestivých skúseností stálo objavenie takéhoto výstižného pomenovania.
Veľkým šťastím pre každého, koho bodavá rastlina desí, je fakt, že sa prirodzene vyskytuje len v lesoch Austrálie, Indonézie a Malajzie, čiže šanca, že o ňu náhodne zakopneš pri výstupe na Kriváň, je mizivá.
Nešetrí ani zvieratá
Rastlina svoju hrôzostrašnú povesť nezískala len tak pre nič za nič a je dochovaných veľmi veľa konkrétnych skúseností. Web Australian Geography uvádza hneď niekoľko z nich. Z prostredia osôb európskeho pôvodu je jedným z najstarších dochovaných opis, ktorý poskytol A. C. Macmillan.
Muž zo severného Queenslandu sa venoval prieskumu terénu pre výstavbu ciest, avšak prácu mu výrazne skomplikovala nehoda jeho koňa. Zviera sa nevedomky dotklo gympie-gympie, čo v ňom, pochopiteľne vyvolalo, hotovú paniku. „Bol popŕhlený, zošalel a do dvoch hodín bol mŕtvy,“ napísal A. C. Macmillan v roku 1866 v správe pre svojho šéfa.
Bolestivé skúsenosti s gympie-gympie
Nepríjemný zážitok s bodavou rastlinou opísal aj Cyril Bromley, ktorý počas druhej svetovej vojny slúžil v austrálskej armáde. Počas výcviku Cyril padol na listy dendrocnide moroide, čo ho okamžite vyslalo do nepredstaviteľnej agónie. Vo veľkých bolestiach sa zvíjal na lôžku a žiadna pomoc, ktorú mu lekári poskytovali, mu nepomáhala.
Cyril Bromley si však spomenul aj na niečo ešte extrémnejšie. Počas vojenskej služby sa vraj zoznámil s prípadom dôstojníka, ktorý nič netušiac použil list gympie-gympie ako hygienický prostriedok po vykonaní veľkej potreby. Pekelná bolesť ho dohnala k šialenstvu a sám si vpálil guľku do hlavy.
Blízky kontakt s nebezpečnou rastlinou zažil aj Ernie Rider, ktorý 44 rokov pracoval ako ochranár. Všetci vieme, že pri práci v austrálskej divočine človek natrafí na zopár z najnebezpečnejších druhov na planéte a užije si kopu bolesti a diskomfortu. Napriek tomu všetkému Rider tvrdí, že nič horšie ako popŕhlenie listami gympie-gympie nezažil.
„Pamätám si, že to bol pocit, akoby sa mi obrovské ruky snažili rozdrviť hrudník,“ vysvetlil Rider. Prvé dva či tri dni nedokázal vôbec pracovať ani spať a silná bolesť sa mu následne každých pár dní vracala. Po dobu dvoch rokov bolestivé pocity zažíval vždy, keď sa sprchoval v studenej vode.
Extrémne vlastnosti Dendrocnide moroides zaujali britské ministerstvo obrany, ktoré v 60. rokoch skúmalo možnosti využitia tejto rastliny ako chemickej zbrane. K praktickému nasadeniu však nedošlo.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
