Predstav si, že sedíš na pive s kamošom z Anglicka alebo z Ameriky. Konverzácia plynule beží, až kým nezačneš opisovať bežné zvyklosti našej domoviny. V tom momente jeho tvár stuhne. V očiach sa mu objaví čisté nepochopenie a ty si zrazu uvedomíš, že žijeme v krajine s celkom bizarnými nepísanými pravidlami, ktoré by inde vo svete asi neprešli. Poďme si teda spolu zhrnúť niektoré typické slovenské veci, ktoré sa cudzincom vysvetľujú len ťažko.
1. Veľkonočná šibačka
Veľa krajín má bizarné sviatky. V Španielsku sa poslednú augustovú stredu ohadzujú paradajkami, v Mexiku 23. decembra súťažia vo vyrezávaní prerastených reďkoviek a na Slovensku? Na Slovensku na Veľkú noc mučíme ženy. Teda minimálne tak to znie každému cudzincovi, keď začneš opisovať, čo sa vlastne na Veľkonočný pondelok u nás odohráva.
Slováci považujú šibačku za neodmysliteľnú súčasť jari, ľuďom zo zahraničia však naše zvyklosti pripadajú značne násilné. To akože naozaj len tak vtrhneš nejakej žene do domu a obleješ ju vedrom ľadovej vody? Potom ju vymlátiš korbáčom z prútia a očakávaš, že ťa za to pohostí, uleje poldeci a ešte aj obdarí kraslicou či finančným príspevkom? A to všetko pod zámienkou, že vďaka tomu bude po zvyšok roka zdravá a pekná? Šialené.
2. Chata nie je luxus, ale životný štýl
Druhá nehnuteľnosť predstavuje v mnohých krajinách symbol bohatstva. Tým dupľom, keď spomenieš, že tam chodíš výhradne v lete, zresetovať si hlavu a načerpať sily na všetko, čo príde po ňom. Lenže slovenská chata nie je žiadna vila pri mori. Bavíme sa o polorozpadnutom domčeku zasadenom kdesi v lese, ktorý pamätá ešte prvú republiku, nemá internet… a možno ani splachovací záchod.
Ide o skromnú dovolenku, no o to príjemnejšiu. Na raňajky si piješ turka zo skleneného pohára (presne vieš, ktorý myslíme), na obed si zaleješ sáčkovú polievku a potom sa až do večera rochníš na záhrade a chytáš bronz. Večera sa nesie v duchu opekačky, vychladeného piva z plechovky a kartových hier, ktoré rozhádajú celú rodinu. Potom takí nadudraní si všetci ľahnete do perín a do druhého dňa zabudnete, kto vás červenou sedmou zase vrátil do hry. Jednoducho idylka.
3. Bryndza sem, bryndza tam
Slováci hovoria o bryndzi s rovnakým nadšením ako Taliani o parmezáne. Táto delikatesa z ovčieho syra si vydobyla svoje miesto v mnohých receptoch, no len jeden z nich Slováci považujú za hotový národný poklad. Bryndzové halušky. Keď padne toto slovné spojenie, ako prvé ti napadne nebíčko v papuľke. A ako druhé scéna zo Susedov, kde František učí Ildikó, ktorá ešte jakživ neuvarila nič požívateľné, ako toto jedlo kompletne nespackať. Šup, šup, šup – namočiť nožík. Šup, šup, šup – namočiť nožík.
Bohužiaľ, zatiaľ čo parmezán sa teší celosvetovej obľube, bryndza sa s podobným pochopením nestretla. Človek, čo s ňou nevyrastal, zavetrí výraznú arómu a obratom skonštatuje, že si dá radšej očistnú hladovku. Ak ju ochutná, tak len zo slušnosti, a ani špecifická intenzívna chuť liptovského salaša jeho názor nezmení. Nuž, sto ľudí, sto chutí.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
