„Ľudia ich vidia už z eskalátora a utekajú ich kúpiť. Akoby boli zadarmo,“ prezradila mi výrečná čašníčka z bratislavskej kaviarne Black Garden v obchodnom centre Eurovea. Tú vlastní Zuzana Plačková.
Ovocné dezerty spôsobili ošiaľ. Najprv vo Francúzsku, potom v Amerike a neskôr sa slimačím tempom doplazili aj na Slovensko. Preslávil ich oceňovaný cukrár Cédric Grolet, no keďže patentovať si dezert je úloha priam nadľudská, dnes rôzne verzie jeho kreácie servírujú naprieč celým svetom. A už aj u nás.
Dezerty v tvare ovocia od výmyslu sveta som v strategicky umiestnenom chladiacom boxe okukovala už niekoľko týždňov. Keďže na mňa v online svete útočili z každej strany, veľmi som ich chcela ochutnať. Dlho som však váhala. Napokon som ale dospela do štádia „buď teraz, alebo nikdy“, capla sa po vrecku a teraz vám ponúkam čisto subjektívnu odpoveď na otázku: Stálo to za to?
Cena mnohých nepoteší
Ja viem, že aktuálna situácia na Slovensku podnikateľom vôbec nepraje, no dať takmer 9 eur za koláč ma stále trochu škrie. Áno, jeden koláčik vo veľkosti prerastenej pingpongovej loptičky stojí 8,90 €.
V snahe poskytnúť komplexnú recenziu som si objednala hneď tri, čím sa obratom dostávame k sume hodnej večere v lepšej reštaurácii v centre mesta. Lenže aj pri dezertoch rozhoduje kvalita, nie kvantita. A ak by ma táto malinová malina či citrónový citrón zosadili zo stoličky, stále by som cenu považovala za relatívne opodstatnenú. Lenže na rozdiel od tých, ktoré sme nedávno ochutnali v Seredi, sa to tak úplne nestalo.
Ovocné dezerty chutia… len ako ovocie?
Za obeť môjmu cukrovému besneniu padli tri príchute – malina, citrón a arašid. Hneď na úvod musím spomenúť, že nie som vyučený pekár ani cukrár z povolania. No hoci som odrástla na veterníkoch a krémešoch (a rokmi presedlala aj na likérové špičky), dnes mi imponujú aj modernejšie dezerty. Klasika je klasika, ale pokiaľ do hry vstúpi hráč, ktorý prinesie niečo inovatívne, rada mu dám šancu. A i keď neviem objektívne posúdiť, či je dezert správne pripravený. Čo zvládnem, je subjektívne povedať, či dobre chutí.
Tieto ovocné dezerty mali podľa mňa výrazné nedostatky. Začneme malinou a citrónom. Zákusky pozostávali z troch hlavných komponentov, teda ovocného stredu, bieleho krému a čokoládovej polevy. Čokoládová poleva chutila trochu viac umelo, no krém bol príjemný a nebyť ovocného stredu, povedala by som, že presne tak akurát sladký. No keďže maliny aj citróny sa vyznačujú intenzívnou prirodzenou kyslosťou, pýtali si viac. Oveľa viac. Potešili ma kusy reálneho ovocia, no nedostalo sa im spoločnosti, ktorá by ich chuťovo vyvážila.
Samostatnú kapitolu predstavuje arašid. Arašid síce nie je ovocie, ale práve to ho zachránilo. Prerážala chuť karamelu, ktorá tu fungovala priam dokonale, a v spojitosti s tónmi arašidov vytvorila dezert, po ktorom som sa zalizovala až za ušami. Tento ako jediný by som si pokojne objednala znovu.
Zhovorčivá čašníčka prezradila zákulisné pikošky
Uprostred pracovného dňa som bola v kaviarni jediná, čo mi dalo priestor podebatovať si s čašníčkou. Tá skonštatovala, že som si vybrala veľmi nešťastné príchute. Do budúcna mi odporučila limetku, ktorú som aj pôvodne zvažovala, no mala som strach, že bude priveľmi kyslá. Preto som siahla po citróne. Ako som však zistila, zatiaľ čo v citróne hrali prím skutočné kusy citrónu, v limetke kusy limetky dopĺňala mäta, ktorá dezertu veľmi prospela. Ak sa teda budete rozhodovať medzi citrónom a limetkou, dajte radšej na jej odporúčanie.
Prezradila mi tiež, že dezerty idú na dračku. To ma, vzhľadom na ich cenu a veľkosť, značne prekvapilo. „Začali sme odberom 70 kusov, teraz ich už berieme 136. Do dvoch dní sú fuč,“ oznámila mi. Jej slová ma potešili. Jedným z rozhodujúcich faktorov kvality dezertu je totiž nepochybne jeho čerstvosť – nikto predsa nechce jesť dezert, ktorý stojí v chladničke už týždeň. Pri týchto konkrétnych sa ale ničoho takého obávať nemusíte.
