Stredná Európa si za posledné dve storočia prešla turbulentným vývojom. Regiónom otriasali revolúcie, vojny, národy a štáty vznikali a zanikali. Uprostred toho všetkého sa nachádzalo územie, ktoré dnes nazývame Slovenskom.
Je jasné, že pomerne mladý štát ako Slovensko má za sebou pomerne dramatický vývoj. Človek by chcel povedať, že sa všetko zmenilo a už nie nie je také ako kedysi. Napriek tomu existuje niekoľko pilierov slovenskej duše a života na Slovensku, ktoré ustáli všetky spoločenské, politické aj technologické zmeny.
Kostol a krčma – základ civilizácie
Hráči, ktorí majú skúsenosti so zlatou érou real-time stratégií, vedia, že každá civilizácia musí mať nejakú tú svoju hlavnú budovu, ktorá je základom pre všetko ostatné. Slováci majú hlavné budovy hneď dve – kostol a krčmu.
Žiadne sídlo, ktoré nemá jednu z týchto základných ustanovizní, sa nemôže považovať za plnohodnotnú obec. Je to iba taká zlá napodobenina, kde sa nežije skutočný život a na príchod skutočnej civilizácie si ešte musí počkať.
„Čo na to povedia susedia?“
Jedna z naozaj definujúcich vlastností Slovákov je neustále kladenie si otázky „čo na to povedia susedia?“ (susedov je možné zameniť za „druhí ľudia“). V našich hlavách žije nejaký malý škriatok, ktorý nám bráni naplno sa uvoľniť a žiť svoje skutočne autentické ja. Veď čo na to povedia susedia?
Slováci neustále žijú v úzkosti z predstavy, že ich okolie neprijme. Je to smutné, lebo tento proces nás všetkých nevyhnutne ťahá k priemernosti a uniformite a bráni nám prichádzať s originálnymi nápadmi a inováciami. Čo ak to bude blbosť? Veď čo na to povedia susedia?
Silné kvapaliny v neoznačenej fľaši
Ak ti niekto na Slovensku podá fľašu od minerálky, nikdy, ale nikdy sa z nej nenapi bez predchádzajúceho opatrného pričuchnutia. Šanca, že je v nej voda, je asi 50 %. Šanca, že tam je 52-stupňový destilát z ovocia, ktorý ti vyleptá hrdlo aj zlé spomienky, je tých druhých 50 %.
Táto tradícia je staršia než samotné plastové fľaše – predtým ich zastupovali sklenené demižóny. Napriek všetkému zlému, čo so sebou alkohol prináša, je alkohol na území dnešného Slovenska prítomný stáročia.
„Nejako sa dohodneme“
Milovníci histórie zvyknú hovoriť, že na Slovensku napriek dvom príležitostiam v 20. storočí nikdy nevznikla poriadne fungujúca totalitná mašinéria. Je to jednoducho z toho dôvodu, že na Slovensku každý každého pozná a všetci sú vždy otvorení riešeniu nezhôd alternatívnymi spôsobmi – úplatkom. Ideologický zápal vždy ustúpi, keď je vo vzduchu tá správna suma.
Táto mentalita tu existovala už za monarchie, prežila demokratickú ČSR, vojnový slovenský štát, komunistický režim a je tu stále prítomná. Slováci sú zvyknutí vybavovať veci cez neformálne kanály, po známosti, často za pomoci poriadne tučnej obáločky. Kadejaké ideológie sú len zábavka pre blbcov. Dôležité je, kto má moc a peniaze.
Babičkovský bezpečnostný systém
Jedna z typicky slovenských vecí, ktorá existuje už po stáročia, je babička (niekedy deduško), ktorej každodenná náplň spočíva v starostlivom sledovaní okolia. Sedí na terase domu či pri okne bytu a dôkladne pozoruje, kto, kedy a s kým prešiel okolo. Následne si zistenia vymieňa so svojimi známymi, vďaka čomu vie naozaj o všetkom.
Konštrukcia niekoľkoposchodových bytových domov bola v tomto ohľade revolučnou. Babičkovský bezpečnostný systém vďaka nim mohol sledovať okolie z väčších výšok, čím sa rozšírilo zorné pole, ale zároveň svoje pôsobisko rozšíril aj na chodby bytoviek a aktivitu susedov monitoruje z bezprostrednej vzdialenosti.
„Dobre už bolo“
Na našom území sa vystriedalo niekoľko štátnych útvarov a viaceré vládnuce ideológie. Mení sa spoločnosť a technológie, ale napriek tomu jedno zostáva nemenné – Slovák je stále nespokojný a narieka, že dobre už bolo. Možno sú krajiny, kde je tento sentiment opodstatnený, v prípade slovenského národa je maximálne smiešny.
Jeden s nostalgiou spomína na romantické 19. storočie, ďalší sníva o pokrokovej medzivojnovej Československej republike, henten zasa narieka, aké lacné boli potraviny za čias ČSSR. Je jedno, akú éru si vyberie na idealizovanie, nikdy to nie je súčasnosť. Podstatou je opíjať sa skreslenou nostalgiou za minulosťou, ktorá nikdy nebola, a neochota čeliť realite sveta, v ktorej sa človek práve nachádza.
