Svetová kinematografia je plná príbehov, ktoré mali divákov pôvodne len zabaviť, dojať alebo prinútiť k zamysleniu. Namiesto toho však narazili na nekompromisnú stenu štátnej cenzúry. Kým v minulých dekádach sa červená karta filmom rozdávala najmä za explicitné násilie, potoky krvi či iné nevkusné scény, dnešné cenzorské komisie fungujú inak.
Na čiernu listinu sa čoraz častejšie dostávajú aj nevinné animované rozprávky, oscarové drámy či miliardové blockbustery. Jednoducho filmy, ktoré by sme na zozname zakázaných diel rozhodne nečakali. Dôvody, pre ktoré moderné štáty zakazujú premietanie svetových hitov, v sebe často nesú absurdnú politickú propagandu, náboženské dogmy či ochranu prísnych morálnych hodnôt danej kultúry.
Niekedy stačí jedna nepozorná veta o rodine, pár sekúnd trvajúci záber na fiktívnu geografickú mapu alebo alternatívny pohľad na náboženské dejiny, a hollywoodske štúdiá okamžite prichádzajú o miliónové trhy.
Barbie
Miliardový megahit režisérky Grety Gerwig premenil kiná po celom svete na ružové šialenstvo a stal sa najzárobkovejším filmom roka. Príbeh sleduje ikonickú bábiku v podaní Margot Robbie. Tá prežíva krízu existencie a rozhodne sa opustiť dokonalý Barbieland, aby spoločne s Kenom preskúmala skutočný svet. Na prvý pohľad pôsobí ako bezstarostná a farebná popkultúrna komédia. V zákulisí distribúcie sa však rozpútalo nečakané geopolitické napätie a morálne debaty.
Najbizarnejší dôvod na zákaz sa objavil vo Vietname, kde filmová cenzúra stopla premietanie pre jedinú kreslenú detskú mapu. Na nej sa totiž bola zobrazená takzvaná „línia deviatich čiar“. Tou si Čína v reálnom svete nelegálne nárokuje takmer celé strategické územie v Juhočínskom mori. Vietnam toto zobrazenie vyhodnotil ako priame porušenie svojej suverenity a národnej bezpečnosti. Práve z tohto dôvodu sa film do tamojších kín vôbec nedostal.
Krátko nato sa k zákazu pripojili aj blízkovýchodné krajiny ako Kuvajt a Libanon, tie však mapu neriešili. Tamojšie ministerstvá kultúry a cenzorské komisie stiahli film z programu z morálnych a náboženských dôvodov. Podľa ich oficiálnych vyjadrení totiž táto hollywoodska snímka otvorene propaguje homos*xualitu, transrodovosť a moderné ideológie, ktoré priamo odporujú ich tradičným rodinným hodnotám a islamskej viere.
Vlk z Wall Street
Životopisná čierna komédia kultového režiséra Martina Scorseseho patrí k najpopulárnejším filmom uplynulých dvoch desaťročí. Leonardo DiCaprio v nej podal životný výkon ako bezohľadný a chamtivý burzový maklér Jordan Belfort, ktorý zbohatol na podvodoch s akciami. Snímka sa stala diváckym hitom najmä vďaka neskutočnému tempu, cynickému humoru a nekompromisnému zobrazeniu divokých deväťdesiatych rokov vo svete veľkých financií.
Film však okamžite narazil na stenu u cenzorov pre svoju extrémnu vulgaritu a absolútny nedostatok zábran. Scenár drží dodnes popredné priečky v počte vulgárnych nadávok v mainstreamovom filme, no skutočným problémom boli iné obscénnosti. Snímka je doslova preplnená explicitnými scénami nahoty a predovšetkým masívnym, takmer nepretržitým užívaním ťažkých omamných látok v priamom prenose.
Pre štáty ako Keňa, Malajzia, Nepál či Zimbabwe bol tento obsah neakceptovateľný a film zakázali ako nemorálny odpad. V iných krajinách, ako napríklad v Spojených arabských emirátoch alebo v Indii, cenzori k absolútnemu zákazu nepristúpili, no film drasticky znehodnotili. Z verzie pre kiná vystrihli viac ako 45 minút materiálu, čím kompletne rozbili dejovú líniu a logiku jednotlivých scén.
Interview
Bláznivá komédia z dielne Setha Rogena a Jamesa Franca mala byť pôvodne len ďalším obyčajným hollywoodskym projektom pre dospelých. Dej sa točí okolo dvoch povrchných televíznych novinárov, ktorým sa nečakane podarí vybaviť exkluzívny rozhovor s Kim Čong-unom. Pred odletom do Pchjongjangu ich však kontaktuje tajná služba CIA a poverí ich absurdnou misiou – využiť príležitosť a spáchať na severokórejského diktátora úspešný atentát.
To, čo malo zostať satirou, vyústilo do bezprecedentného medzinárodného škandálu a kybernetickej vojny. Režim v Severnej Kórei zobral film smrteľne vážne, oficiálne ho označil za „vojnový akt“ a pohrozil Spojeným štátom tvrdou vojenskou odvetou. Hackerská skupina napojená na Pchjongjang následne napadla servery filmového štúdia Sony Pictures, ukradla obrovské množstvo tajných e-mailov, scenárov a osobných údajov celebrít, ktoré postupne zverejňovala na internete.
Kybernetickí útočníci navyše pohrozili teroristickými útokmi na kiná, ktoré by sa odvážili film premietať. Zľakli sa nielen samotní distribútori, ale aj veľké siete kín po celom svete, ktoré film z bezpečnostných dôvodov stiahli z plánu premiér. Snímka bola, samozrejme, v KĽDR prísne zakázaná a vo väčšine ostatných krajín sveta sa nakoniec namiesto kinosál dostala k divákom len prostredníctvom online platforiem.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
